Klasická literatúra

Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svätopluk vyvolal búrlivú, nadšenú odozvu, najmä zo strany mladej generácie.

Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné zaujímavosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Humoristicky ladené prózy, pôvodne uverejnené v časopisoch Černokňažník, Sokol a v Národných novinách. Politickou satirou sú najmä listy Štefana Pinku z rôznych vojenských výprav rakúsko-uhorskej armády. Listy zviazané s domácim kontextom zasa prinášajú humoristický pohľad na aktivity národného hnutia. Zábavná je typická Laskomerského jazyková komika, najmä slovné hry s inojazyčnými prvkami. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ľudovej povesti o skamenelom mníchovi stvárnil Ján Kalinčiak na postave francúzskeho mnícha Gilberta hľadajúceho útočisko na Liptove. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené. Tešia sa tomu i oni, i rodičia, ktorí už ohľadom svadby všetko dojednali. Nie je to však po vôli mlynárke Šulíčke, ktorá by Paľka radšej ulovila pre svoju chovanicu Evušu…“ Nastupuje spleť intríg a ako to všetko dopadne? Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Očarujúce dievča Júlia, jej gavalier a „dobrý duch“ Gašpar a príbeh odohrávajúci sa v historickom Brezne. Román o krivde a pravde, bezpráví a práve. Proti intrigám moci a ľudskej zlovôli, ale pravda predsa len zvíťazí. Nejde to ale bez odvahy, vzájomnej solidarity a mravného odhodlania. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Staniša je zavŕšením románovej tvorby Kristíny Royovej. „Velice sa mi žiada prehovoriť s niekým, kto by mi rozumel, súcitil so mnou a potešil ma. Nemám však priateľku, som teraz tak sama, budem teda aspoň písať to, s čím by som sa rada zdôverila. Písanie je síce jednostranná dôvernosť, papier neodpovie, ale ani nezradí, s čím sa mu zverím…“

E. M. Šoltésová sa venovala aj literárnej kritike. V časopisoch Živena a Slovenské pohľady publikovala články, v ktorých vyjadrovala svoje názory na Timravu, Kukučína, Tajovského, Jesenského, Vajanského, Záborského, Sama Chalupku a ďalších autorov. Sebakriticky prehodnotila aj svoju vlastnú beletristickú tvorbu.

Ján Čaplovič sa zaslúžil o založenie etnografie ako nezávislého vedného odboru. Je autorom početných vlastivedných a národopisných prác. Zlatý fond denníka SME ponúka niektoré z nich v tomto výbere.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Cestopis zo Zlatého fondu SME.

Jakub Grajchman je známy predovšetkým ako autor balád a veršovaných povestí. Okrem nich písal i divadelné hry. Veselohra Kto zaplatí nohavice? upútala natoľko, že ju hrali nielen ochotníci, ale dočkala sa i rozhlasového a televízneho spracovania. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Opismi slovenských krajov obohatil K. A. Modrányi vlastivedno-cestopisnú literatúru na Slovensku. Je to cenný dokument snáh štúrovskej mládeže poznať Slovensko, jeho minulosť a súčasnosť a prehĺbiť svoj citový vzťah k nemu. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Spoločenský lexikon má byť vhodnou príručkou pre každého, kto chce poznať všetky pravidlá vhodného spoločenského chovania, kto sa chce chrániť hrubých spoločenských chýb, alebo chce nadobudnúť istoty, ako si počínať v nevšedných spoločenských a životných situáciách.“ Tento pochádza ešte z roku 1941 a poskytuje aj obraz doby, v ktorej bol napísaný. Kniha zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kto by nepoznal Kuba? Veselohra Jozefa Hollého z roku 1904 ukazuje život chamtivých rodičov, ktorí sú pri honbe za majetkom schopní zničiť šťastie svojich detí. Kuba, ale aj ďalšiu Hollého hru Geľo Sebechlebský, si v čase svojho vzniku obľúbili predovšetkým ochotníci. Na profesionálnu scénu však prenikli až asi 40 rokov po jeho smrti. Kubo sa stal ľudovým hitom najmä vďaka televíznemu spracovaniu.

Okrem toho, že bol Rizner etnograf a jazykovedec, pracoval aj ako učiteľ. Jeho práca bola príkladná. Obohacoval žiakov novými poznatkami, sám si vyrábal pomôcky, ba pre deti a mládež písal zábavné a poučné príbehy a skladal básne. Kytka z Tatier je výberom z básnickej tvorby Riznera i ďalších autorov. Klasika pre deti zo Zlatého fondu SME.

„Do sýrskeho Bejrutu dostal sa Šustek 21. marca 1871 loďou, na ktorej ho v spánku okradli do posledného groša. Jeho položenie nebolo na závidenie. Našiel si však prácu, hoci spočiatku iba za byt a stravu, ktorá veru nebola chýrna. Lež neskoršie, keď dokázal, že je vo svojom remesle naozaj dobrým odborníkom, dostal prácu u talianskeho majstra, u ktorého zostal až do svojho odchodu do Ameriky.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vyše tridsať humoresiek s autobiografickými črtami, vychádzajúcich z detstva, štúdií i lekárskej praxe Zechentera-Laskomerského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Pani Rafiková, Maškarný ples, Koketka a ďalších pätnásť krátkych proz, to je celá škála komiky, od situačnej až po majstrovskú grotesku. Zároveň ale tiež kritika spôsobu života, morálky a duševnej prázdnoty predstaviteľov slovenského malomesta. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Humoristicky ladené poviedky a novely z feudálno-buržoázneho prostredia zaniknutej monarchie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dvadsaťjeden idylických básní zo života ľudu, oslava pokojného života v prírode, symbiózy človeka s prírodou, magické prvky.. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej. Samotný Záborský sebaironicky napísal, že si ňou pripravuje miesto v literárnom blázninci, lebo „väčšieho blázna vo svete niet, ako kto bláznom nedá byť bláznami a všetko smiešne obracia na smiech”. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Literárny historik a bibliograf Michal Chrástek vydal v roku 1870 vo Viedni Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Zlatý fond SME prináša čitateľom povesti z tohto Zborníka.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský — prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov — písal často i pod pseudonymom Dr. Lesebuch. Listy sú výpoveďou o autorovi i o dobe, v ktorej vznikli. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Autobiografické dielo najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského literárneho realizmu. Odohráva sa počas jeho štúdia na lekárskej fakulte v Prahe. Nebolo to veru ľahké obdobie… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ukážka z humoristickej tvorby spisovateľa, kňaza, osvetového pracovníka Ľudovíta Gašpara (pseud. Zaosek). Klasika zo Zlatého fondu SME.

Balady s prírodnými a vidieckymi motívmi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Súbor článkov o slovenskom literárnom a kultúrnom živote z pera literárneho kritika, historika, redaktora a vydavateľa Jaroslava Vlčka. História zo Zlatého fondu SME.

Pavol Odorik Silaši — kňaz, misionár a autor cestopisov v 2. polovici 19. storočia. Svoju cestu na misie v Indii opísal a v troch pokračovaniach uverejnil v roku 1876 v časopise Orol. Načrtáva svoju cestu do Terstu a do Ríma. Okrem osobných pocitov a dojmov podáva i historické a zemepisné zvláštnosti, stretnutia a rozhovory s ľuďmi a porovnáva so situáciou vo vtedajšom Uhorsku.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela postavená na konfrontácii dravého podnikateľského elementu so silou tradície. Sleduje vzostup a pád Daniela Chlebíka — ambiciózneho podnikateľa, predstaviteľa novej generácie. Jeho vypočítavé konanie, intrigy a machinácie, motivované egoizmom, žiadostivosťou a biologickými pudmi, fatálne zasahujú životy okolia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Spoločenská satira klasika slovenskej drámy o šibalskom študentovi, ktorý demaskuje meštiacke maniere vo svojom najbližšom okolí. Táto divadelná hra sa objavila v repertoári mnohých súborov a bol podľa nej natočený aj televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Lieska je všeobecne známy ker, ktorý sa často nachádza u nás divo po krovinatých kopcoch a v horách, a je rozkošou a postrachom školskej mládeže; rozkošou pre chutné lieskovce, ktoré koncom mesiaca augusta zrejú a veľmi chutné jadrá obsahujú, ale aj postrachom: lebo z lieskových výhonkov sa obyčajne rezávajú prúty, ktorými neposedným a neposlušným chlapcom bývajú vyprašované nohavice, ale len vtedy, keď ich majú na sebe oblečené.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.