Klasická literatúra

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

alebo len aby sme v hanbe nezostali. Jedna z najobľúbenejších slovenských hier profesionálnych i ochotníckych divadelných súborov. Hoci historická, určite ešte nepatrí do múzea. Také Kocúrková sa nájdu po Slovensku dodnes. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Jedna z kratších próz Terézie Vansovej. Zachytáva takmer etnograficky verne oblečenie, bývanie, stolovanie dedinskej inteligencie konca 19. storočia. Milka žije už päť rokov na Spiši a pracuje v klobúkovom salóne u „fräulein Relly“. Našetrila si slušnú sumu peňazí a premýšľa nad svojou budúcnosťou: vydať sa alebo sa stať „mašamódkou“? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Divadelná komédia, ktorá bola predlohou pre film Tri svadby, ale má i rozhlasovú adaptáciu a hrala sa tiež na doskách viacerých profesionálnych i ochotníckych divadelných súborov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela realisticky opisujúca život ľudí v baníckej oblasti s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského. Zaujímavosťou je, že jej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„,Ej, bisťuževýdade, nuž či to tak? Poľovníci musia včasne vstávať! Kým si vy oči povytierate, dávno som už potrebnô nariadil.‘ Takto hovoril Jožko náš včasne ráno dňa 27. októbra roku 1860, keď nás vo svojom príbytku z brlohu za nohy vyťahoval… Poskákali sme a rezko šlo všetko od ruky… Vystrojení všetkými viac-menej potrebnými parhámami vysadli sme na kone a jachali čiernohronskou dolinou… Romantickou pôvabnosťou krajobrazu zabávať sa nestačím. Naša myseľ túžila za medveďmi.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Je to obraz radostný a veľkolepý tam, kde je centrom slovenská príroda a „duch Slovenska“ odrážajúci sa na tejto prírode i v ľudových piesňach. Je to i obraz smutný tam, kde sa hovorí o biede ľudu, o namáhavom a predsa bezvýslednom a zlom hospodárení, o alkoholizme a podobne. Reálnosť týchto obrazov je nad všetky pochyby… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Drobné chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá, vyrozprávané tak, že navodzujú neopakovateľnú atmosféru slovenských škôl, fár, i celej dedinskej pospolitosti 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pane, povedzme si pravdu, že mravnosť sama osebe nás nemusí v každých podmienkach viesť k blahu. Zabudli sme, že k tomu treba vždy i rozum. Nezabúdajte: rozum!“ Poviedka popredného slovenského prozaika. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi, čokoľvek sa nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie, všetko prechádza u Slovanov do piesne a v speve sa ozýva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Beh žitia treba ponímať tak, ako nás minulosť učí. Musíme byť stále pripravení na rozmary osudu, aby nás svojmi údermi neprekvapili.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Tretia časť cestopisu zo Zlatého fondu SME.

Dvadsaťpäť známych i menej známych povestí zozbieraných spisovateľom a priekopníkom slovanskej vzájomnosti Stanislavom Klímom. Povesti zo Zlatého fondu SME.

„Keď som si starú mater bral…“ — týmito slovami začínal starý otec rozprávať vnukovi príbehy zo svojho života. Neboli to však len príbehy, ale i spoločná práca, čítanie, zážitky so starým otcom, na ktoré Tajovský v poviedke spomína. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

„Prudká až do zbláznenia bola láska, akou zahorel Chruňo k urodzenej panne Mandragore. Ale čože? Bol mamľas. Miloval len zďaleka, tak, že vyvolená jeho srdca nič o tom nevedela…“ Paródia na romantické ľúbostné príbehy s prvkami politickej satiry. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V predslove k svojmu jedinému románu Portrét Doriana Graya Oscar Wilde napísal: „Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.“ A o pár riadkov nižšie: „Myšlienka a jazyk sú umeleckými nástrojmi umelca. Neresť a cnosť sú umeleckou látkou umelca.“ Román vznikol v roku 1891 po úspechu jeho poviedkových kníh. Kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie s naznačenou témou homosexuality. To v prudérnej viktoriánskej spoločnosti stačilo na zavrhnutie diela a riadny škandál. Slovenský prekladateľ Ján Vilikovský však upozornil, že „Portrét Doriana Graya je svojím námetom vlastne klasickou moralitou a napriek všetkým ohňostrojom amoralizmu sa končí potrestaním previnilca“. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou... Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips). V rozprávaní sa objaví aj náhodný hosť, Rakúšan Kandisky, ktorý autorovi poskytne príležitosť nadviazať rozhovor o živote a literatúre. Do sprievodu, pochopiteľne, patril aj neodmysliteľný rad domorodcov. Cesta zaviedla autora z pláne Serengeti v Tanganike na úpätí Kilimandžára do Kene. Ak by sa niekto nazdával, že ide o viac-menej vzrušujúcu loveckú historku s levmi a tigrami, asi by sa rýchlo dočkal sklamania. Autor dospieval a vyzrieval – prekonal búrlivácke očarenia mladosti, vyrovnal sa s vojnovými zážitkami a teraz, uprostred krízy osobnej i hospodárskej, hľadal novú orientáciu pre vlastného ducha i literárnu tvorbu. Ako píše v úvodnom slove: Autor sa pokúsil napísať absolútne pravdivú knihu, aby zistil, či podoba krajiny ľudského konania v priebehu jedného mesiaca, ak sa podá pravdivo, môže súťažiť s dielom fantázie.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla? V tomto prípade je ním Catherinino pokušenie a príchod zvodnej sokyne Marity. Toto dielo vyšlo v origináli roku 1986, teda až po spisovateľovej smrti, a v slovenskom preklade prvý raz roku 1991. Vydavateľstvo Ikar ho ponúka čitateľom v prepracovanej jazykovej úprave.

V románe Rudin nastolil problematiku ruskej inteligencie. Hlavný hrdina Rudin je výrazným predsatviteľom takzvaných zbytočných ľudí. Sú to ľudia, ktorých schopnosti sa nemohli uplatniť pre nepriaznivé spoločenské pomery. Hoci mali veľké plány, nemali dosť energie a odvahy, a preto rezignovali.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povídkový výbor, který ze zralých próz Boženy Němcové sestavila, uspořádala a doslovem opatřila literární historička Jaroslava Janáčková. Ideu dívky-ženy na útěku kongeniálně propojila s útěky spisovatelčinými. Nejintenzivněji se motiv útěku, vzdoru a potřeby svobodné volby životní cesty promítl do hádankami obestřené lyrické prózy Čtyry doby. Ještě donedávna ji mnozí chápali jako pouhou autorčinu autobiografickou zpověď, připomínající svým určením soukromý dopis. Teprve na prahu 21. století však byla Čtyrem dobám plně přiznána jejich nesporná myšlenková a umělecká exkluzivita. B. Němcová se v této nebývale odvážné a otevřené próze (snad prý vůbec poprvé) rozhodla vyslovit revoltu moderní ženy proti slepým společenským konvencím, vůči nimž se sama po celý život vytrvale a statečně vyhraňovala. Originálním způsobem do ní vtiskla svou vlastní potřebu svobody, nezávislosti a seberealizace. Motiv svérázného osvobodivého „útěku" spojuje i její další ženské povídkové postavy našeho výboru - Báru (Divá Bára), Madlu (Dobrý člověk), Katušku (Chyže pod horami) a Verunku (Cesta z pouti).

„Na Novú točňu neprichodí nikto, iba keď má tam robotu, a jediní, ktorí mávajú tam riadne čo hľadať, sú tuleni. V letných mesiacoch prichodí ich ta z chladného šedého mora na stá a stá tisíc, lebo pobrežie Novej točne núka najprimeranejšie útulky pre tuleňov; lepšieho miesta niet na celom svete… “ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Slávny román francúzskeho spisovateľa, autora vyše 60 dobrodružných a sci-fi kníh, Julesa Verna. Literatúra pre mládež zo Zlatého fondu SME.

Povídka z pera klasické autorky o statečné dívce Báře, která je ideálem průbojné ženy a která svým životem a konáním popírá dobovou konvenční představu o pasivní úloze ženy ve společnosti, je trvale hodnotnou četbou určenou nejen těm, co jsou momentálně ve školních lavicích.

Tri časti tohto románu vznikali postupne, z poviedok, ktoré spisovateľ spočiatku uverejňoval samostatne. Prvá vyšla v roku 1934, druhá v roku 1936 a tretiu, ktorá zjednocuje celú knihu, začal písať v Španielsku, kde sa na strane republiky zúčastnil na boji proti fašizmu. V konečnom zhrnutí týchto poviedok na ucelený román sa nepochybne odrážajú Hemingwayove najprogresívnejšie myšlienky a skúsenosti, ktoré nadobudol v tomto boji a pod ktorých dojmom román uzavrel. Pritom sám námet diela vzišiel zo sociálnych a hospodárskych pomerov v USA za veľkej hospodárskej krízy na začiatku tridsiatych rokov. Román má dve hlavné témy. V prvej, ktorá je vyjadrená už v názve knihy, spisovateľovi ide o zobrazenie rozdielov medzi svetom bohatých a svetom chudobných – tých, čo majú, a tých, čo nemajú. Hemingway sa v žiadnom zo svojich románov nezaoberal ekonomickými a sociálnymi problémami s takou dôkladnosťou a hĺbkou, ako to urobil v tomto diele.

Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa.

S láskavým humorom napísaná kniha o radostiach i strastiach záhradníka v priebehu celého roka. Skvost českej klasickej literatúry na Zlatom fonde SME.

Literárna postava geniálneho detektíva Sherlocka Holmesa s jeho pomocníka doktora Watsona preslávila svojho tvorcu po celom svete. Vo všetkých príbehoch s týmto slávnym detektívom nájdeme typickú atmosféru stupňujúceho sa napätia, suchý anglický humor a neúprosnú logiku v odhaľovaní naoko neriešiteľných prípadov, ktoré ani po toľkých rokoch od svojho vzniku nestrácajú svoje čaro.

Fantóm Opery – inšpirácia umelcov, povera riaditeľov, výplod fantázie baletiek, ich matiek, uvádzačiek, šatniarok a vrátničiek? Autora pri pátraní v archívoch Národnej hudobnej akadémie ohromila prekvapujúca spätosť javov súvisiacich s fantómom a tragédiou rodiny grófa de Chagny, ktorá rozvírila pokojnú hladinu Paríža: unesená speváčka Kristina Daaé, zmiznutie vikomta de Chagnyho a smrť jeho staršieho brata grófa Filipa, ktorého telo našli na brehu jazera, rozprestierajúceho sa v podzemí Opery. Príbeh Fantóma stvoril francúzsky spisovateľ Gaston Leroux, ktorý ho v rokoch 1909 až 1910 vydával na pokračovanie. Román sa preslávil aj vďaka početným filmovým spracovaniam.

Dokonale zohratí manželia neváhajú v túžbe po moci páchať krvavé zločiny, lady Macbethová ako ich režisérka a Macbeth ako ich vykonávateľ. Najkratšiu a zároveň najnapínavejšiu Shakespearovu tragédiu si každý prečíta so zatajeným dychom!

O learn to read what silent love hath writ: To hear with eyes belongs to love´s fine wit.Nauč sa čítať mlčanlivé hlásky! Očami počuť – to je múdrosť lásky.Takto nás oslovuje sonet 23, jeden zo 154, ktoré tvoria azda najslávnejšiu zbierku sonetov všetkých čias, vydanú v Londýne roku 1609 bez autorovho vedomia pod názvom Shake-speares Sonnets. Určite by aj čitateľa hociktorej modernej básne nadchlo to dvojveršie o láske, ktorá počúva očami – a očiam ani ušiam sa nechce veriť, že tie verše majú už štyristo rokov.Kniha Sonety vychádza vo vydarenom preklade Ľubomíra Feldeka.

Katarína je nielen jednou z najkrajších, ale i jednou z najemancipovanejších autorových hrdiniek. Ktovie, či pokora, ktorú predvádza na záver, nie je len ukážkou, ako vedia ženy pri ovládaní mužov šikovne striedať stratégie.

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek. Devatero pohádek patří mezi nejoblíbenější klasické české pohádkové knihy. Kouzlo pohádek o psech, kočkách, ptácích, vodnících, pošťácích, doktorech, loupežnících, tulácích i policistech dotvářejí ilustrace Josefa Čapka.

Spolehlivé znění klasického díla české literatury (vycházející z edice Karla Janského ve Spisech z roku 1959) s obrazovým doprovodem Oldřicha Hamery (nar. 1943), výrazného českého grafika, mj. jediného žáka a spolupracovníka Vladimíra Boudníka, ale také vydavatele samizdatových publikací v edici Explozionalismus (např. výběru z Máchových deníků s ilustracemi Jiřího Koláře či textů Ladislava Klímy). Hamerovy monotypy na téma Máchova Máje, vznikající průběžně více než třicet let, představují průhledy do krajiny se snovými rysy, v níž se objevují motivy korespondující s motivy Máchova veledíla. Nejde tedy o nějaký narychlo vytvořený koncept, ale evidentně o výtvarníkovo „osudové“ téma. Pouze v nakladatelství Triáda k zakoupení též číslované výtisky a číslované výtisky s originální grafikou.

Dva z najznámejších a najobľúbenejších Londonových románov v jednom zväzku - Volanie divočiny prvý raz vyšiel v roku 1903. Rozpráva o osude psa Bucka, ktorého v čase zlatej horúčky na rieke Klondike uniesli z domova a predali ako záprahového psa na Aljašku. Buck je nútený prispôsobiť sa tvrdému zaobchádzaniu ľudí a prežiť v podmienkach drsnej klímy. Spolieha sa na vrodené inštinkty a napokon sa v divočine stane vodcom. V próze Biely tesák (publikovanej časopisecky roku 1906) je hlavnou postavou kríženec psa a vlka, čo prv ako ho skrotia, prežije značné utrpenie v nehostinnej prírode Aljašky. Oba romány sú pretkané strhujúcimi opismi, akými autor predstavuje život z inej ako ľudskej perspektívy.Komu sa kniha môže páčiť: Všetkým milovníkom klasickej literatúry a tiež zberateľom našej novej edície svetovej klasiky s obálkami od grafického štúdia Tomski&Polanski.