Klasická literatúra

„Hradskou, hadiacou sa po vysokom vrchu, vidíme letieť malý vozík. Na ňom sedí muž s čiernou bradou, bielou, vráskovitou tvárou a iskriacimi sa, živými očima. Nuž veď je to Áron Mendl, v celom vidieku dobre známy muž. Ako by ho aj neznali, keď od dvadsiatich rokov kupujú zápalky a iné drobnosti len od neho, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kráľ, cár, cisár, prezident, biskup, generál, chýrny profesor, slávny spisovateľ či známy lekár — to sú postavy žartovných a poučných rozprávok Ľudovíta V. Riznera. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svätopluk vyvolal búrlivú, nadšenú odozvu, najmä zo strany mladej generácie.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Román o alkoholizme, jednej z najboľavejších rán slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou. Príčinu autor nachádza v zaostalosti, biede, tupej závislosti na krčmárovi Gáblikovi s rozvetveným vplyvom v celej pohronskej doline. Bohatstvo Gáblika sa rozrastá úmerne s nešťastím občanov. „Čím je obrat väčší, tým je viac i samopaše a hriechu v dome. Čím je viac kapitálu a bohatstva, tým viac kliatby sa rúti na celú rodinu.“ „Ryžovať zlato možno z piesku i z vody, ale nemožno zo sĺz tisícov…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ladislav Nádaši-Jégé vo svojich dielach nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti. U jeho hrdinov často prevláda pudovosť nad rozumom a etikou. „Môže človek poskromne i s menším bohatstvom vyžiť, veselo a spokojne, keď si zachová zdravý rozum a nerobí daromné hlúposti, ktoré vždy vedú ľudí na zlé cesty.“

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“

Vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré autor zažil v detstve so starým otcom. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Šíriteľ kultúry, osvety a národného uvedomenia. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých. Tým všetkým bol Matej Hrebenda. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici. Veľmi ho mrzí, že ešte stále nemá hodinky. Ale blíži sa Radvanský jarmok — budú i hodinky? Povinné čítanie.

Martin Kukučín sa po štrnásťročnom pobyte v Južnej Amerike vracia do oslobodenej vlasti. Pozdravy z Francúzska sú zápisy z jeho cesty cez vtedajšie povojnové Francúzsko, ktorého jazvy sa ešte len pomaly hojili. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reminiscencia autora na vlastnú mladosť. „… Veru svätá pravda. Ten je nie súci za gazdu, len za dákeho hvezdára. Čo len má z toho? Iní chlapci potriznia si na ceste, zabavia sa alebo si pospia a on sa len večne v tých knihách prehrebá…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Už mnoho, mnoho prešlo dní / od tých čias, ako mladú Táňu / a Eugena s ňou videl som, / trápený roztúženým snom, / dať všetko toto do románu / cez kryštál magický som chcel, / no ešte jasne nevidel.“ Veršovaný román A. S. Puškina v preklade Janka Jesenského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Román Jane Austenovej nás privádza do Anglicka 18. storočia. Dvanásťročná Fanny Priceová opúšťa svoj chudobný domov a odchádza na panstvo bohatých príbuzných s názvom Mansfield Park. Tam vyrastá u Sira Thomasa Bertrama s jeho dvoma dcérami a synom Edmundom. Pomaly dospieva a začína sa o ňu uchádzať Henry Crawford. Hoci ju srdce ťahá inam, Sir Thomas, ktorého bohatstvo je založené na utrpení čiernych otrokov, jej radí, aby si Crawforda vzala. Poslúchne napo-kon jeho radu, alebo sa jej život začne uberať celkom iným smerom?

Slávny román klasika svetovej literatúry.Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom „nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.

„Život národů podobá se ouplně životu každého jednotlivce. Oba povstávají, rostou, zažijí dobrého i zlého, chůravějí, stárnou, ochabují a mrou. — Hlavní zásada lidstva jest společenství, poněvadž se bez něho tak málo udržeti může, jako včely bez roje.“ Národopis zo Zlatého fondu SME.

„Ó, spievaj, spievaj o ľúbosti, / čo niekdy nás tak blažila. / Preč s ťažkou mysľou, tej sa sprosti, / bo zhubná je jej presila.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

„Čisté svedomie je najväčší poklad človeka, kto ho ztratil, ztratil všetko, kto si ho zachoval, má všetko.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Všetci známe Věšínov krásny obraz, ktorý sa takto volá: Hora, dievka, štvorka, gavalier, sluha. K tomu Orava — ozaj, „počiatok románu“. Môj román sa nezačína ani tak krásne, ani tak elegantne, ani nie v milej Oravienke, ale v zaprášenom predmestí veľkého mesta…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Krásne hory, zlaté hory, / bohatstvo váš objem tvorí / striebra, zlata skvelý sklad, / dejov slávnych celý rad, / povestí, báječných piesní… / o vás rozprávam tak rád!“ Desať poviedok z dedinského prostredia. Zlatý fond SME.

„Stalo sa to znenazdania, tak, ako keď sa slama chytí a v druhom okamihu už blčí. Tak to bolo aj s Ondrom Suchárom…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„— Ako ma máš rada, Mica? — Ako holub žitko, kvet rosu, vták slobodu…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„U Jaseňov v kozube ohník veselo horí; vyschnuté brezové triesky červenkavým svetlom osvecujú priestrannú chyžu. Porcelánové tanieriky, pokladené za rámom, pýšia sa v svetle svojou pestrou farbou… Hospodár prechádzajúci sa po izbe nevenuje týmto okrasám najmenšiu pozornosť, postáva, netrpezlivo načúva, či nepočuť nejaké kroky…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Na jar to bolo teda, keď sa vrava zlá-nedobrá roztrúsila po h…skej doline. Malo vraj byť nováčenie, alebo, ako u nás vravia, regrutierka. A vskutku o krátky čas prišli do Kamenice písma, že v ten a v ten čas bude v H. odvod k vojsku, kam sa teda všetci povinní mladí čeľadníci v ten určitý termín majú ustanoviť…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Mal som dobrého priateľa. Precestoval skoro celý svet, a keď som sa ho spýtal, ktoré mesto sa mu najlepšie zapáčilo, odpovedal, že sa mu najlepšie páči mesto Sacramento v Kalifornii. Nie som predpojatý človek, ale z tejto odpovede každý znalec posúdi, že môj priateľ nepoznal Banskú Bystricu…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Osud dvoch malých chlapcov, ktorých otec bojuje vo vojne a matka ich pre zlú sociálnu situáciu nechala na starosť richtárovi. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Spomienka na miesta, kde stretnete Medveďov dvojnohých aj štvornohých. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Podvečer, keď slnce zapadne, uložia sa deti a my tíško stúpajúc — aby sme ich sny nerušili — vyjdeme von na balkón. Plný mesiačik osvieti pustý kraj a nám je tak voľno, tak milo v tom jednotvárnom kraji, veď on je naším rajom — v ňom sme doma…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Chvalovce sú malé mestečko. Poznáte ho podľa ošarpaných domkov, zákerníckej dlažby, biedneho osvetlenia a blata bez dna. A ako je oprávnené príslovie: podľa šiat poznáš človeka, tak je i táto veta oprávnená: podľa domu poznáš domáceho pána…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.