Klasická literatúra

Jeden z najznámejších románov slovenskej medzivojnovej literatúry. V období pohnutého boja reformácie a protireformácie, stáleho tureckého nebezpečenstva a mocenských zápasov sa po smrti otca Adam dostáva do víru dramatických udalostí. Stáva sa z neho vojak, väzeň, utečenec a nakoniec vážený občan mesta, len aby ho nakoniec dostihli jeho vlastné rozhodnutia.

Najrozsiahlejší výber z básnickej tvorby Ľudmily Podjavorinskej adresovanej deťom. Básničky pre deti zo Zlatého fondu SME.

„Kde sa vzali, tam sa vzali, boli zajci chutní, malí, a v tom lese pod dubom bolo im sťa holubom…“Ibaže jeden z nich, ten najmenší, bol najväčší výmyselník – a bojko. A tak mu pribúdala nehoda za nehodou: dierka v ušku i na kožúšku, práve na tom mieste, kde má byť chvostík. Ako vyliečiť strach? Nášho zajka poslali na vandrovku. A čo potom? O tom je jedna z najkrajších básnických skladieb v slovenskej detskej literatúre. Detská literatúra zo Zlatého fondu SME.

Šesťdesiatdva dátumom označených záznamov, zápisy bez časového upresnenia, úvahové state — to všetko tvorí knihu Moje deti od Eleny Maróthy Šoltésovej. Autorka v nich odhalila a natrvalo zvečnila svoje súkromie, vrúbené čarovným pôvabom hravého detstva i zúfalou beznádejou a bolesťou. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prosím všetkých dobroprajných, aby vnášali do ľudu pokoj. To je prvé. Kto učíš, kto kážeš, kto rečníš, kto píšeš, dýchaj do ľudských sŕdc pokoj. Nesvornosť, hádky, polemiky, ruvačky, stravujú najlepšiu ľudskú energiu. Práce toľko a my sa ruveme, večná hanba!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

„Hradskou, hadiacou sa po vysokom vrchu, vidíme letieť malý vozík. Na ňom sedí muž s čiernou bradou, bielou, vráskovitou tvárou a iskriacimi sa, živými očima. Nuž veď je to Áron Mendl, v celom vidieku dobre známy muž. Ako by ho aj neznali, keď od dvadsiatich rokov kupujú zápalky a iné drobnosti len od neho, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kráľ, cár, cisár, prezident, biskup, generál, chýrny profesor, slávny spisovateľ či známy lekár — to sú postavy žartovných a poučných rozprávok Ľudovíta V. Riznera. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Romanticky ladená dráma v piatich dejstvách. Podhradský sa v nej osobitne venujel predovšetkým osudom dvoch hurbanistov, zápalisto bojujúcich za spisovnú kodifikovanú slovenčinu, a to Karola Holubyho a Viliama Šuleka. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svätopluk vyvolal búrlivú, nadšenú odozvu, najmä zo strany mladej generácie.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Román o alkoholizme, jednej z najboľavejších rán slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou. Príčinu autor nachádza v zaostalosti, biede, tupej závislosti na krčmárovi Gáblikovi s rozvetveným vplyvom v celej pohronskej doline. Bohatstvo Gáblika sa rozrastá úmerne s nešťastím občanov. „Čím je obrat väčší, tým je viac i samopaše a hriechu v dome. Čím je viac kapitálu a bohatstva, tým viac kliatby sa rúti na celú rodinu.“ „Ryžovať zlato možno z piesku i z vody, ale nemožno zo sĺz tisícov…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ladislav Nádaši-Jégé vo svojich dielach nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti. U jeho hrdinov často prevláda pudovosť nad rozumom a etikou. „Môže človek poskromne i s menším bohatstvom vyžiť, veselo a spokojne, keď si zachová zdravý rozum a nerobí daromné hlúposti, ktoré vždy vedú ľudí na zlé cesty.“

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Dvadsaťjeden idylických básní zo života ľudu, oslava pokojného života v prírode, symbiózy človeka s prírodou, magické prvky.. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“

Vzrušujúce dobrodružstvo, ktoré autor zažil v detstve so starým otcom. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Šíriteľ kultúry, osvety a národného uvedomenia. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých. Tým všetkým bol Matej Hrebenda. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici. Veľmi ho mrzí, že ešte stále nemá hodinky. Ale blíži sa Radvanský jarmok — budú i hodinky? Povinné čítanie.

Martin Kukučín sa po štrnásťročnom pobyte v Južnej Amerike vracia do oslobodenej vlasti. Pozdravy z Francúzska sú zápisy z jeho cesty cez vtedajšie povojnové Francúzsko, ktorého jazvy sa ešte len pomaly hojili. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reminiscencia autora na vlastnú mladosť. „… Veru svätá pravda. Ten je nie súci za gazdu, len za dákeho hvezdára. Čo len má z toho? Iní chlapci potriznia si na ceste, zabavia sa alebo si pospia a on sa len večne v tých knihách prehrebá…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Už mnoho, mnoho prešlo dní / od tých čias, ako mladú Táňu / a Eugena s ňou videl som, / trápený roztúženým snom, / dať všetko toto do románu / cez kryštál magický som chcel, / no ešte jasne nevidel.“ Veršovaný román A. S. Puškina v preklade Janka Jesenského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Fantóm Opery – inšpirácia umelcov, povera riaditeľov, výplod fantázie baletiek, ich matiek, uvádzačiek, šatniarok a vrátničiek? Autora pri pátraní v archívoch Národnej hudobnej akadémie ohromila prekvapujúca spätosť javov súvisiacich s fantómom a tragédiou rodiny grófa de Chagny, ktorá rozvírila pokojnú hladinu Paríža: unesená speváčka Kristina Daaé, zmiznutie vikomta de Chagnyho a smrť jeho staršieho brata grófa Filipa, ktorého telo našli na brehu jazera, rozprestierajúceho sa v podzemí Opery. Príbeh Fantóma stvoril francúzsky spisovateľ Gaston Leroux, ktorý ho v rokoch 1909 až 1910 vydával na pokračovanie. Román sa preslávil aj vďaka početným filmovým spracovaniam.

Román Jane Austenovej nás privádza do Anglicka 18. storočia. Dvanásťročná Fanny Priceová opúšťa svoj chudobný domov a odchádza na panstvo bohatých príbuzných s názvom Mansfield Park. Tam vyrastá u Sira Thomasa Bertrama s jeho dvoma dcérami a synom Edmundom. Pomaly dospieva a začína sa o ňu uchádzať Henry Crawford. Hoci ju srdce ťahá inam, Sir Thomas, ktorého bohatstvo je založené na utrpení čiernych otrokov, jej radí, aby si Crawforda vzala. Poslúchne napo-kon jeho radu, alebo sa jej život začne uberať celkom iným smerom?

Slávny román klasika svetovej literatúry.Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom „nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.

„Rozpomienka na tú udalosť mi je strašná, preto nikdy nehovorím o nej…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Škola a fara v Čierniciach boli za nebohého pána farára Vranku vo veľmi priateľskom pomere; ale potom, za jeho syna, pána farára Vrankayho, ktorý asi pred ôsmimi rokmi stal sa nástupcom svojho otca, rozladil sa pomer z roka na rok väčšmi a nebolo veru výhľadov, že by sa kedy navrátil do starej koľaje…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„V novinách čítame túto poburujúcu správu: Do mestečka L. prišla chudobná matka s dvoma deťmi. Postavila sa na trhu a ponúkala svoje deti na predaj…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

A tu sa pred ňou vynoril ten, o ktorom vedela, že raz príde. Usmieval sa jej do tváre a díval sa na ňu spýtavým, žiarivo čiernym pohľadom. Hanbila sa za svoje rozpaky, ale neľutovala, že počul jej pieseň. Nemusela nič viac hovoriť, ani on sa jej nemusel prihovárať, pretože začiatok povedala pieseň a ostatok dopovedal jeho pohľad. Cítila, ako sa pod ním celá prebára a roztápa – ako ľad na zamrznutej rieke, keď naň zasvieti jarné slnko. Nemohla to pred ním zatajiť a nechcela ani nič zatajovať. Zdvihla k nemu zrak, z ktorého on ľahko vyčítal plachý súhlas...Dobroslav Chrobák (1907 – 1951), prozaik, literárny kritik a publicista, patrí spolu s Margitou Figuli a Františkom Švantnerom k významným predstaviteľom naturizmu. Po časopisecky uverejňovaných krátkych prózach knižne debutoval zbierkou noviel s dedinskou i mestskou tematikou Kamarát Jašek (1937). Jeho vrcholným dielom je románová novela Drak sa vracia (1943), ktorá sa právom radí ku klenotom slovenskej literatúry.

„Adolf Barín bol asi dvadsaťročný šuhaj, nalezenec, ktorý nepoznal vlastných rodičov. Vychoval ho istý statočný kňaz, ktorý nemal vlastných dietok... vrúcne milovali sa Adolf a Laura, ale na budúcnosť nemysleli! — A akože by boli mohli i len pomyslieť na ňu, keď to vôbec známe bolo, že Romsauer má so svojou dcérou ligotavé plány, a Adolfova budúcnosť sľubovala málo ligotavého, málo jasného.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.