Spoločenské vedy

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom.Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života.Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Nový pohled na financování našich farností. Proč se peníze a majetek staví do protikladu k pravému poslání církve? A proč si tohle myslí nejen kritici církve, ale i někteří katolíci? Tato knížka nás zve k tomu, abychom o penězích v církvi uvažovali jinak. Nejsou z principu zlé, jsou důležitou součástí našeho světa. Mohou se stát pokušením, ale mnohem víc i nástrojem pro konání dobra. Pro fungování farností jsou nezbytné a nemůžeme je ignorovat. Autoři zde nevedou abstraktní disputace ani neanalyzují financování celé církve. Dávají užitečné náměty, jak smysluplně financovat poslání církve v konkrétní farnosti. Farnost je klíčovým místem, kde se uskutečňuje poslání církve a kde se formuje zdravý vztah k penězům.Kniha je určena farářům, pastoračním asistentům, účetním i těm, kdo ve farnostech nesou odpovědnost za organizaci a financování; členům farních, pastoračních a ekonomických rad, dárcům, manažerům a dalším profesím. Chce povzbudit k přehodnocení dosavadních fundraisingových aktivit a inspirovat k ekonomickému i duchovnímu ozdravění farnosti.P. Michael White je knězem arcidiecéze Baltimore a farářem kostela Narození Páně v Timoniu v Marylandu. Teologii a ekleziologii absolvoval na papežské Gregoriánské univerzitě v Římě. Během jeho působení ve farnosti Narození Páně se téměř ztrojnásobila návštěvnost nedělních bohoslužeb, vzrostla podpora poslání církve i finanční příspěvky určené na pastorační projekty. Jeho nejznámějšími knihami jsou Rebuilt (Znovuzbudovaná), kde se líčí znovuzrození farnosti Narození Páně, a Rebuilt: The Field Guide (Praktický průvodce obnovou farnosti).Tom Corcoran nesl ve farnosti Narození Páně v Timoniu odpovědnost za pastoraci mládeže, byl koordinátorem pastorace dětí a animátorem malých společenství. Dnes je laickým spolupracovníkem faráře: odpovídá za přípravu tematické náplně nedělí, za strategické plánování a za péči o farní zaměstnance.

Číta: David Bouma Celkový čas: 4 hodiny 38 minút Nové a neotřelé pohledy na věrouku a moderní katechezi katolické církve: přesně to nabízí cyklus pořadů, ve kterém se doktor teologie David Bouma zabývá také otázkou, čemu u nás lidé věří a proč. Z čeho vychází učení církve? Co to vlastně církev je a jak tento pojem máme správně chápat? I tomu se věnuje seriál O katechezi od Adama.

Číta: Kateřina Rýznarová Celkový čas: 18 hodín 56 minút Historický román s biblickou tematikou, který zachycuje Abraháma jako hlavní postavu. Abrahám je zde popsán jako člověk z masa a kostí se všemi pochybnostmi a starostmi. Román byl napsán pod dojmem válečných zážitků z vězení a koncentračního tábora a měl být pomocí pro ty, kdo jsou pronásledováni. Knižně vyšlo v roce 2017 v nakladatelství Paulínky.

Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989. Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už špecificky profilované: politika, história, informácie... Spoločenstvo Fatima vydávalo takmer pätinu všetkých občiansko-náboženských periodických samizdatov na Slovensku. Ak k tomu pripočítame aj samizdaty vydávané jeho spolupracovníkmi, celkovo do jeho priameho okruhu patrilo viac ako 40 percent týchto samizdatov. Spoločenstvo sa podieľalo na vytlačení a distribúcii viac ako 3 000 000 strán samizdatu a spolu so svojimi spolupracovníkmi to bolo od šesť do sedem miliónov strán. Kniha podrobne opisuje vznik periodických samizdatov: Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Príloha mladých a Zrno, ich tlač, obsah, ako aj distribúciu.

Formácia bohoslovcov v Prešovskom biskupstve v rokoch 1818-1968. Publikácia je rozdelená do štyroch samostatných podkapitol, ktoré predstavujú formáciu gréckokatolíckych bohoslovcov, ktorí sa pred svätením za kňazov mohli oženiť. Kniha opisuje teologické štúdia bohoslovcov v Užhorode, Budapešti, Ostrihome, Trnave. Ostatné stránky knihy sa už venujú založeniu kňazského seminára v Prešove (rok 1880). Predstavujú jej profesorov a odborných učiteľov. Čitateľ sa v knihe dozvie o živote bohoslovcov počas vojen, ako trávili voľný čas, odkiaľ prichádzali študovať, kedy a prečo nemohli dokončiť teologické štúdium.

Prečo ľudia umierajú?Odkiaľ sa berie zlo?Prečo nie sme dobrí na tých, ktorých máme radi?Prečo sa život niekedy zdá bezútešný?Existuje Boh?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží hľadať odpovede Eva Sussová pomocou krátkej diskusie v knihe Všetci sa pýtajú prečo. Kniha je určená čitateľom v každom veku, pretože ľudia si kladú filozofické otázky v priebehu svojho života neustále.

Pomoc, podpora a sprevádzanie. Typickou črtou súčasnej spoločnosti je rýchle zväčšovanie priepasti medzi bohatými a chudobnými. Rodiny v stave hmotnej či sociálnej núdze zväčša prežívajú pocit straty zmyslu života a jednotliví členovia týchto rodín strácajú pocit vlastnej hodnoty.Soňa Vancáková, autorka publikácie Keď rodina trpí, vychádza z vlastných skúseností s rodinami v núdzi. V knihe sa dotýka problému chudoby a sociálneho vylúčenia. Cieľom jej vedeckej monografie, ktorá pozostáva zo siedmich kapitol, je identifikovať ťažkú situáciu rodín, ktoré žijú v krízových životných podmienkach a spracovanie jednotlivých znakov, ktoré ju identifikujú.

Trebišovský kláštor bol založený v roku 1502 palatínom Imrichom Perényim, ako jeden z mnohých pavlínskych kláštorov v Uhorsku. Jeho trvanie ukončila reformácia, ktorej stúpencom sa stal syn zakladateľa kláštora Peter Perényi v roku 1530. Správy hovoria až o jeho zbúraní a ruinách. Farnosť zaujali kalvínski kazatelia na dlhé obdobie, keď vlastne existovali až dve protestantské farnosti do roku 1630.Pavlíni sa vracajú v roku 1650, lebo mesto a región má nedostatok kňazov a rekatolizácia si vyžiada jeho obnovu. Páter Augustín Benkovič, OSPPE s dvoma bratmi sa usiluje o jeho znovu vystavenie. Ku kláštornému kostolu pribudujú okolo roku 1661 aj hranolovú vežu. Ich misionársky zápal sa prejavuje aj v regióne, kde postupne získavajú naspäť stratené katolícke farnosti a obnovuje sa v nich katolícka viera. Rekatolizácia si vyžiada množstvo námahy aj obetí. Niektorí bratia prinášajú najvyššiu obetu života v dôsledku prenasledovania zo strany inovercov a iní v dôsledku epidémie.V trebišovskom kláštore identifikujeme 36 rehoľníkov, 14 priorov kláštora, 9 kazateľov, 11 kňazských rehoľných osobností, 6 literárne činných spisovateľov a prekladateľov, 3 profesorov na rehoľných gymnáziách, ktorí predtým alebo potom pôsobili v trebišovskom kláštore. Ich vplyv bol veľmi priaznivý na obyvateľov mesta a duchovný stav farského spoločenstva. Prior sa stáva zároveň aj jej farárom. V pastorácii mu pomáhajú kazatelia i poverení rehoľní kňazi.

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. ŠTÚDIAMiroslava Trogová • Sedem slobodných umenív diele Aurélia Augustina a BoéthiaPavel Prihatný • Vavrinec z Brindisi a Máriin Magnificat.Láska sa rodí z poznania dobraFrederic Raurell • Objavenie vteleného slovaprostredníctvom kritickej exegézyWillibrord-Christian van Dijk • Vúle Boží ve františkánské spiritualité Erika Brtáňová • Umelecká hodnota pohrebnej reči Serafína Piščeka Ladislav Tkáčik • Poznámky k fenomenológii samoty FONTESBoéthius • De institutione musica 1,1-14 Boéthius • Institutio arithmetica I-VVARIAVojtech Rudolf Rajner. K 20. výročiu úmrtia

Príbehy, ktoré píše život a riešia odborníci. Vieme, že kríza môže prísť. Niekedy si myslíme, že nás sa nedotkne, že sa jej úspešne vyhneme. Ona ale príde. V akej sile? Ako hlboko zasiahne naše rodiny, povolanie, krajinu? Zvládneme ju riešiť sami alebo budeme potrebovať pomoc iných? A ako zmení naše životy, fungovanie či celú budúcnosť?Cieľom tejto monografie je dotknúť sa rôznych oblastí života ľudí a poukázať na riešenie kríz. Autori jednotlivých kapitol sú odborníci, ktorí sa v praxi venujú konkrétnym cieľovým skupinám. V jednotlivých kapitolách ponúkajú čitateľovi pohľad na človeka prežívajúceho krízu v rôznych kontextoch (v rodinných a medziľudských vzťahoch, v zdravotnom stave...).

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Róbert Sarka od roku 2003 pôsobí ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaoberá sa fundamentálnou teológiou predovšetkým z pohľadu dialógu s vedou, kultúrou a inými náboženstvami. Zameriava sa na publikácie určené pre katechétov.

Jezuitský páter Leopold Slaninka, prvý slovenský absolvent Inštitútu psychológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, vo svojej knihe Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života vychádza z potvrdenej tézy, že črty osobnosti človeka sa formujú už v ranom detstve, v zmysle príslovia: „Povedz mi, ako ťa vychovávali, a ja ti poviem, kto si.“ Základy tejto teórie položili osobnosti psychoanalytickej vedy 20. storočia Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg. Autor odvážne prešiel od citového vývinu človeka až za hranice exaktnej psychológie. Obohatil ju o rozmer náboženského vývinu dieťaťa, najmä v jeho interakcii s rodičmi, čo ho neskôr uschopňuje utvárať osobný vzťah s Bohom. Odkrýva témy, ako sú: základná dôvera, zdravé sebavedomie, pocity hanby a viny či strachu z Boha alebo z trestu za hriech, a zároveň sa zamýšľa nad špecifickou úlohou matky a otca vo výchove. Ďalej sa zamýšľa nad tým, ako súvisia jednotlivé povahové črty a štruktúra osobnosti s vývinom v ranom detstve. Publikácia je vhodná najmä pre rodičov, ktorí na základe nových poznatkov hlbšie porozumejú vývinu vlastného dieťaťa a tak sa môže stať pomôckou pri jeho výchove. Inšpirujúcou však môže byť aj pre kresťanských psychológov, pedagógov, kňazov a všetkých, ktorí sa usilujú o hlbšie sebapoznanie, vnútornú rovnováhu, a o kultiváciu psychologických a zároveň duchovných aspektov ľudskej osobnosti.

Sonda do života stredovekého mesta. V knihe sa autor venoval skúmaniu vzniku a vývinu komplexného systému trnavských mestských výsad v stredoveku. V roku 2018 Trnava oslavuje už 780. výročie udelenia mestských výsad. Čo ich získanie však pre mesto znamenalo a ako sa mesto ďalej vyvíjalo? V tejto knihe venujeme pozornosť nielen generálnemu privilégiu, ktoré bolo udelené trnavskej komunite panovníkom Belom IV. v roku 1238, ale najmä ďalšiemu vývoju mestských výsad, keďže dosiaľ neboli predmetom žiadnej komplexnej vedeckej práce. Kniha prispieva k poznaniu stredovekého obdobia mesta Trnava a jej ďalšou ambíciou je prispieť k poznaniu národných dejín, keďže ide o jednu z prvých vedeckých prác k tematike mestských výsad v slovenskej historiografii. Na príklade konkrétneho stredovekého mesta autor klasifikoval niekoľko rozličných druhov výsad a zaradil ich do historického kontextu. Čitateľ sa dozvie, ako fungovali mestské trhy, ktoré hospodárske odvetvie bolo pre mesto najvýnosnejšie či ako mesto ovplyvnila husitská okupácia, ale tiež získa prehľad o základných majetkoch mesta, mestských hradbách a súdnych kompetenciách. Autor pri práci pracoval s autentickými dobovými prameňmi, v drvivej väčšine doteraz edične nevydanými. Ide najmä o stredoveké listiny vydané uhorskými panovníkmi, v ktorých udeľujú Trnave určité výsady. Kniha svojím záberom a analýzou odkrýva nielen dejiny mestských výsad, ale čitateľovi ponúka aj pohľad do života obyvateľa Trnavy v stredoveku.

Monografia nadväzuje na celoživotné dielo popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa, ba možno povedať, že ho inšpiratívne završuje. V tejto knihe sa totiž skúmaná problematika nepredstavuje ako štúdia či rozprava s relatívne uzavretými závermi a tézami, ale skôr ako bádateľský projekt, ktorým chce autor naznačiť, akými smermi sa bude - a ako by sa malo - uberať bádanie v problematike Boha. V neposlednom rade ide o dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie.Po metodologickom a cieľovom uvedení do štúdie autor načrtol v základnom obryse dejinno-vývojovú emergenciu teológie z celostného pohľadu, prameniacu z jej dejinných smerov, prúdov a typov. Centrálnu kapitolu predstavuje návrh konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení. Za rôzne exemplifikácie tohto postupu možno považovať ďalšiu, najrozsiahlejšiu kapitolu, ktorej obsahom sú základné východiská pri tvorbe konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumení. Keďže ide len o projekt, zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú relatívne väčší hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógoch a konfrontáciách najmä s inými mysliteľmi. Až potom bude účelné pristúpiť ku koncipovaniu ucelenej vedeckej štúdie, poprípade monografie.Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Zborník informačných materiálov a dokumentov o histórii slovenských kresťanských odborov, s predstavením prvej vedúcej osobnosti kresťansko-robotníckeho hnutia na Slovensku i prvého historika slovenských kresťanských odborov. Dopĺňa ho faktografia o súčasnej situácii kresťanských odborárov združených v Nezávislých kresťanských odboroch Slovenska.

Vztah je jedním ze základních filosofických pojmů. O všech věcech totiž můžeme uvažovat nejenom tak, jak se vyskytují samy o sobě, ale i s ohledem na skutečnosti jiné, k nimž se nějakým způsobem vztahují. Jsou-li tedy věci nějakým způsobem uspořádané, jako když jedna pochází z druhé nebo je k druhé zaměřena, sčítáme-li či odčítáme, nacházíme-li nějaké společenství, jazyk či osoby, poznáváme-li či milujeme, uvažujeme-li o zaměření všech věcí k Bohu a Boha ke světu, všude tam se setkáváme se vztahem. Jednoduše řečeno, vše, co existuje, se vztahuje k jinému. To nás zcela přirozeně vede k tomu, že začneme uvažovat o samotném vztahu.

Z obsahu:Andrej Botek · Primárna dispozícia bratislavského kláštora kapucínov do 30-tych rokov 18. storočiaKristína Pavlovičová · Gavlovičov písací stôl ako kazateľnicaYves Congar · Svätý František alebo absolútnosť evanjelia v kresťanstveLadislav Tkáčik · „Kto nájde svoj život, stratí ho...“ Náčrt fenomenológie povolania k zasväteniuErika Juríková · Marta Dobrotková · Historia domus ako prameň. Na príklade kroniky pezinského kapucínskeho kláštoraĽubica Ilievová · Erika Juríková · Pôsobenie Milosrdných sestier Svätého kríža v chirurgickej operačnej sále Trnavskej nemocnice v kontexte dejín ošetrovateľstvaViliam Ockham · Princíp biblie alebo o tom, či sú čnosti poprepájané?Fundačná listina pezinského kapucínskeho kláštora od Juraja Selepčéniho, ostrihomského arcibiskupa, z roku 1674.

Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany 2016. Projekt Umenie Ducha prebieha v predsieni jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch od roku 2011. Dlhodobo vytára priestor pre dialóg sakrálneho prostredia a umeleckých diel, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Nadväzuje na katalóg Umenie Ducha.Návrat súčasného umenia do chrámu, ktorý mapoval prvých päť rokov projektu. Počas roka 2016 sa zameral na Rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Tematicky do neho prispelo 11 umelcov, ktorí nám približujú rozmanité podoby Božieho milosrdenstva, do ktorého sme pozvaní vstúpiť aj my.

Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989. Monografia Fortes in fide - Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989 prináša výsledky prieskumu, konaného v rokoch 2010 - 2012 s 34 účastníkmi 11 formačných zoskupení. Formou uzavretých i otvorených otázok sumarizuje a hodnotí túto skúsenosť, ktorú dáva do kontextu s Magistériom i knižnou tvorbou na jednotlivé oblasti formácie, ktorá v danom období vznikla na Slovensku.Prvá kapitola prináša širší i užší historický rámec prenasledovania Katolíckej cirkvi na Slovensku, kde osobitným prínosom je hodnotenie jednotlivých aspektov prenasledovania zo zorného uhla spirituality.Druhá kapitola sumarizuje tajnú formáciu v jednotlivých formačných skupinách (9 reholí, 2 inštitúty). Pre dalšie štúdium problematiky i dejiny tejto kapitoly života Cirkvi na Slovensku sú osobitným prínosom tematicky spracované výpovede priamych svedkov formácie.Práca predstavuje prvé ucelené spracovanie danej témy, čo nesie v sebe jej aktuálnosť, pochopiteľné limity i otvorenosť pre jej následné tvorivé i kritické spracovanie. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (Trenčín, 1963) v časoch totality absolvoval časť tajnej formácie, v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval I. cyklus filozofie a teológie na Lateránskej univerzite a špecializáciu na Inštitúte spirituality Gregoriánskej univerzity (ThLic.) V rokoch 1986 - 2001 pôsobil ako odborný asistent na Katedre dogmatiky CMBF UK v Bratislave, od roku 2006 prednáša na Katedre žurnalistiky KU v Ružomberku. Tu v roku 2012 obhájil dizertačnú prácu „Spiritualita médií v živote a tvorbe Juraja Tôrôka“ (PhD.) a v roku 2013 na CMBF UK prácu „Tajná kňazská formácia na Slovensku v rokoch 1969 - 1989“.

Návrat súčasného umenia do chrámu. Projekt Umenie ducha - Návrat súčasného umenia do chrámu vytvára priestor pre diela, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Päťdesiat diel, ktoré boli počas piatich rokov vystavené v medzipriestore pred vstupom do jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v centre Piešťan, vytvorili súčasní renomovaní umelci v rôznych časoch a médiách, ako súčasť voľnej tvorby.Ponúkajú nám možnosť tvorivo vstúpiť do hĺbky stále aktuálnych posolstiev kresťanstva z pohľadu človeka 21. storočia.

Text zahrnuje dílčí momenty deseti přikázání Desatera, uchopené v širších souvislostech teologie narativní (vyprávěcí). Jde totiž o událost či příběh osobního zrání a rovněž o individuální rozlišení, třebaže biblický odkaz zůstává závazný a stále týž.Duchovní život, který hledá vztahovou rovinu zakoušené svobody, pak může překonat zúžené moralizující stanovisko.

Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory. Nie je teda pravda, ako sa bežne tvrdí, že Bonaventúra nezanechal po sebe taký súhrn ako Tomáš vo svojej Sume, keďže jeho vedeckú dráhu prerušilo zvolenie za generálneho ministra - veď ešte aj v tomto úrade veľa prednášal na parížskej Sorbonne -, ale svoje hlavné teologické dedičstvo uložil okrem ďalších spisov aj do tohto logos brevis.Jeho doslova zabudnutie tak v odborných kruhoch, ako aj v samotnom františkánskom ráde - s výnimkou neskorších, často protichodných prúdov medzi menšími bratmi - spôsobilo skôr to, že nevytvoril školu, alebo presnejšie, v ráde sa nenašli jeho pokračovatelia, ktorí by sa mu vyrovnali alebo ho aj prevýšili. Až s Jánom Dunsom Scotom sa františkánska teológia vydala odlišným smerom. Bonaventúra svoj základný kurz rozvádza v siedmich krokoch, do ktorých člení klasickú dogmatickú teológiu: Boh, stvorenie, hriech, vtelené Slovo, milosti Ducha Svätého, sviatosti, posledné veci. Týchto sedem častí sa ďalej rozdeľuje na sedemdesiatdva hláv - vidno, ako je autor verný augustínovským číselným schémam Písma, ktoré je pre neho základom celej teológie, čiže vedy o Bohu.Tento kurz dogmatickej teológie pritom nie je úzko oddelený od ostatných odborov teológie, ale skôr ich zahŕňa či pohlcuje: vieru nemožno oddeliť od mravov; dnešnú fundamentálnu teológiu nájdeme v častiach o hriechu a milosti; cirkevnoprávne a liturgické hľadiská sú premietnuté do náuky o sviatostiach: teológia sa tak javí ako jediná veda, hoci zahŕňa viaceré odbory. V diele je zrejmý ešte jeden moment: vychádzajúc z modelu choroby, lekára a uzdravenia, Bonaventúra rozvíja teológiu dejín spásy. Každá hlava obsahuje najskôr stručnú tézu v štýle katechizmu (tenendum est), ktorú potom obšírne odôvodňuje a objasňuje (ratio ad praedictorum intelligentiam).

Kniha obsahujúca viac ako tridsať príspevkov − vedeckých štúdií a niekoľkých krátkych, ale dôležitých spomienok, je výsledkom plodnej spolupráce cirkevných a civilných inštitúcií. Očami bádateľov z rôznych odborov v historickom priereze mapuje všetky oblasti a témy týkajúce sa Kapitulskej ulice ako dejiska udalostí tvoriacich podstatnú časť dejín Bratislavy v ich slovenskom a európskom kontexte.Značná pozornosť sa sústreďuje na samotnú kapitulu, na jej vplyv na vzdelanie, na výtvarné umenie a hudbu, na priestor, ktorý poskytovala na rozvíjanie talentov osobností, ktoré tu pôsobili. Nie menej zaujímavé sú pohľady dnešných pamiatkarov na otázky, ako sa dnes pozerať na jednotlivé historické budovy i na to, čo ešte chýba Kapitulskej ulici, aby sa stala príťažlivejšou pre návštevníkov.Ak ambíciou iniciátorov diela bolo podať čo najúplnejší obraz o najstaršej ulici Bratislavy, je evidentné, že sa to podarilo na vysokej odbornej úrovni a v reprezentatívnom prevedení. A to aj s poukazom na odkaz, na ktorý nadväzujeme a máme ho zveľadený odovzdať ďalej.Zostavovateľ ThDr. Peter Slepčan (1971) je kňazom Bratislavskej arcidiecézy a odborným asistentom na Katedre kresťanskej filozofie a historických vied Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa starokresťanskej literatúre (patrológia), kresťanskej archeológii a ako postulátor procesu blahorečenia biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961) vybraným témam cirkevných dejín 20. storočia. V roku 2015 sa stal farárom farnosti Bratislava – sv. Martina.

Prelomové metodologické dielo významného nemeckého historika umenia Maxa Imdahla, ktorého slovenský preklad vychádza k 100. výročiu jeho narodenia. V sprievodnej štúdii o ňom píše Marian Zervan: „Imdahlov výklad možno chápať aj tak, že ním navrhovaná ontológia obrazu je schopná si poradiť s predmetným i nepredmetným maliarstvom, no zároveň aj tak, že nám chce ukázať celú šírku vnútorne sa diferencujúceho ikonického prístupu. Tu niekde treba vidieť zárodok Imdahlovho rozlišovania medzi a) znovurozpoznávajúcim videním a b) vidiacim videním v zmysle a) videnia orientovaného na každodenné veci a bytosti, teda diela-veci, ale aj v obraze spredmetnené texty a veci vrátane diel-vecí a b) videnia reflektujúceho buď to, čo práve vidíme, ale z iného aspektu, alebo to, čo sme doposiaľ ešte nevideli a čo je možno dokonca neviditeľné, či presnejšie videnie zamerané na vznikajúcu a dejúcu sa obraznosť, ktorá obnovuje našu schopnosť vidieť z rôznych aspektov a ukazovať ako sa dá vidieť aj nevidené a neviditeľné. A práve to podľa Imdahla dokáže maliarstvo a výtvarné umenie vôbec.“ Max Imdahl (1925 – 1988), významný nemecký historik umenia a profesor na Ruhr Universität v Bochume. Venoval sa najmä interpretácii umenia modernizmu a reflexii metód umenovedného výskumu.

Druhý diel edície prameňov Andrej Hlinka - Prejavy a články pokrýva obdobie prvej Československej republiky a vzhľadom na rozsah je rozdelený do dvoch zväzkov.Prvý zväzok prináša 515 dokumentov v plnom znení vybraných so snahou o maximálnu možnú úplnosť. Obsahuje všetky významné články A. Hlinku, parlamentné prejavy a prejavy na významných politických a spoločenských podujatiach. Osobitne cennú časť dokumentov tvoria interview s Andrejom Hlinkom, ktoré poskytol domácim i zahraničným periodikám. V edícii sú zaradené aj Hlinkove listy iným osobnostiam, ktoré boli publikované v periodickej tlači a v neperiodických publikáciách. Zaujímavou stránkou Hlinkovej, a vôbec ľudáckej publicistiky boli zásahy štátnej cenzúry, ktorej sú v jednotlivých textoch vyznačené a čiastočne aj rekonštruované podľa archívnych podkladov.Dielo má všetky predpoklady prispieť k hlbšiemu poznaniu dobových reálií a k zhodnoteniu významu neprehliadnuteľného účastníka spoločenských a politických pohybov tej doby.

Táto klasická obrana biblického kresťanstva spísaná pred storočím ako odpoveď na liberalizmus, ktorý sa v cirkvi rozmohol začiatkom 20. storočia, etabluje dôležitosť biblického učenia a porovnáva učenie liberalizmu a biblického kresťanstva o Bohu, človeku, Biblii, Kristovi, spasení a o cirkvi. Dielo Kresťanstvo a liberalizmus od J. Greshama Machena si zachovalo svoje opodstatnenie naprieč desaťročiami od svojho pôvodného vydania v roku 1923. Časopis World ho zaradil medzi 100 najlepších kníh druhého tisícročia a časopis Christianity Today medzi 100 najlepších kníh dvadsiateho storočia.J. Gresham Machen (1881 – 1937) bol profesorom Nového zákona na Westminsterskom teologickom seminári vo Filadelfii. Je tiež autorom kníh Christian Faith in the Modern World, What is Faith? a The Origin of Paul´s Religion.

"Východiskom pre túto knihu je jednoduché, hoci paradoxné zistenie, že naša éra sa vyznačuje bezprecedentným nárastom vedomostí a zároveň úpadkom kultúry. Pravdepodobne prvýkrát v dejinách ľudstva sa vedomosti a kultúra rozchádzajú až tak, že sa dostávajú do protikladu v mohutnej konfrontácii – v boji na život a na smrť, ak je pravdou, že triumf prvých vedie k zániku druhého“, píše Michel Henry v úvode k svojej filozofii kultúry. Tento text, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1987, vyvolal veľký záujem, ale aj ostrú kritiku. Dnes je, žiaľ, kruto aktuálny. Je svedectvom tragického pocitu bezmocnosti, ktorý dnes zažíva každý kultúrny človek tvárou v tvár faktom. Kvôli premysleniu našej doby je dôležité vrátiť sa k myšlienkam filozofa, ktorý analyzuje a zvažuje príčiny barbarstva nášho sveta.

Nádej a dejiny. Čo znamená slovo „nádej“? Obšírna kniha Ernsta Blocha Das Prinzip Hoffnung (Princíp nádeje) sa začína agresívnou tézou, že „vo filozofii sa doteraz téma nádeje takmer vôbec netematizovala“, že ju „v dejinách vedy vôbec nenájdeme“, že je „nepreskúmaná ako Antarktída“ a že je to práve on – Ernst Bloch, kto si zaumienil „do tejto neobjavenej krajiny filozofiu priviesť“. Proti tomuto názoru by sa dalo uviesť aspoň to, že už Immanuel Kant medzi svoje štyri základné otázky, na ktoré, ako sám hovorí, možno oblasť celej filozofie previesť, zaradil aj otázku V čo smiem dúfať? Nádej je každopádne niečo, s čím sa vieme empiricky konfrontovať, čo vieme empiricky uchopiť. S týmto zdanlivo nepopierateľným úkonom človeka sa v našej skúsenosti stretávame neustále. A preto ten, kto uvažuje o existencii ako o celku, kto filozofuje, sa nevie vyhnúť úvahám a diskusii o nádeji ako o fenoméne. — Z originálov Über das Schweigen Goethes a Hoffnung und Geschichte. Fünf Salzburger Vorlesungen preložil Rastislav Nemec.O autorovi: Josef Pieper (1904 - 1997), nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov 20. storočia. Študoval filozofiu, právo a sociológiu v Münsteri a Berlíne. Pôsobil na Výskumnom ústave sociológie a organizačných vied v Münsteri, ako profesor filozofie v Essene a riadny profesor filozofickej antropológie na univerzite v Münsteri, kde prednášal až do svojej smrti. Bol hosťujúcim profesorom v Berlíne, na Univerzite Notre Dame v Indiane a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii. Jeho knihy sa vyznačujú brilantným štýlom a zrozumiteľnosťou; boli preložené do viac než pätnástich jazykov.

Slovenskí katolícki študenti a intelektuáli v exile a ich organizácie ZSKŠvZ, ÚSKI, ZÚSKI je 55. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

s ľuďmi, ktorým záleží na tejto krajine. V hlbokých rozhovoroch s desiatimi osobnosťami Slovenska sa rozprávame o udalostiach, ktoré ich vytvarovali nanovo. Ako sa stali tým, kým sú dnes? Akým spôsobom sa vysporiadali s utrpením, ktoré stretáva každého z nás? V spoločnom dialógu sa vraciame do okamihov, ktoré ich donútili zastaviť sa a opätovne premyslieť svoj život. Je to kniha otázok, ktoré sa bežne nedávajú a odpovedí, ktoré by možno nečakali ani respondenti sami – aj keď si ich z času na čas potrebujeme klásť všetci. Čo to vlastne znamená byť človekom? Kam smerujeme a čo nás pri tom vedie?S fotografiami Dominika SeppaIva Mrvová je reportérka a akademička. Písala pre týždenník .týždeň, Aktuality.sk, Postoj či Denník SME. Na univerzite v Brne a vo Viedni sa venuje výskumu terorizmu. Navštívila viaceré krajiny Blízkeho východu. Niekoľko mesiacov žila v Iraku a v Sýrii, kam sa dodnes opakovane vracia. Zaujíma ju medzináboženský, no predovšetkým medziľudský dialóg — a najmä človek vo všetkých jeho podobách.

Dietrich von Hildebrand, všeobecně považovaný za jednoho z největších katolických filozofů 20. století, je známý díky svým četným knihám, ale až do této práce se o jeho pozoruhodném a inspirativním životě mnoho nevědělo. Kniha, kterou napsala jeho manželka Alice, rovněž velmi uznávaná katolická myslitelka, je fascinujícím, dojemným a místy strhujícím vyprávěním o skutečně velkém muži církve, který pro víru mnoho vytrpěl.Vychází z velmi dlouhého „dopisu“, který Dietrich napsal své ženě na sklonku svého života, a vypráví jeho příběh od slavného mládí s jedinečnou intelektuální a kulturní formací, přes konverzi ke katolicismu, jeho velkou vášeň pro pravdu a krásu, rozsáhlé spisy o křesťanské filozofii a teologii až po jeho neochvějný a rozhodný odpor k nacismu, díky němuž se stal výraznou osobností, která zázrakem unikla popravě. Silný životopis neúnavného bojovníka proti bezpráví, oddaného syna církve, muže, který měl „duši lva“.Dietrich von Hildebrand byl mužem výjimečným v mnoha směrech. Jeho rozsáhlé dílo o křesťanské filosofii, spirituální teologii a na obranu nauky církve ho řadí mezi velké myslitele dvacátého století. Neochvějný a rozhodný odpor proti totalitě, ať už v podobě národního socialismu či marxismu-leninismu, přesvědčení, za něž za svého života draze platil, dokládá jeho velice jasný mravní pohled a ochotu trpět za to, co poznal jako pravdivé.Z předmluvy kardinála Josefa Ratzingera

O pravom zmysle umenia. Píšuc o pravom zmysle v umení Sallis prejavuje veľkú úctu k samotnému dielu: umelecké dielo nezastiera, ako to zvyknú robiť filozofi, ale upozorňuje na jeho povrch, na jeho farebnosť, na „farbu tela”, na jeho znelosť.Človek od čítania tejto knihy odchádza s prehĺbeným pocitom skutočnej záhadnosti umenia a plnším porozumením, prečo sa tu odhaľuje niečo významné, niečo, čo nemožno preložiť do pojmového jazyka. Sallis sleduje zmysel, ktorý nám umenie sprístupňuje, s veľkou dôslednosťou a neobyčajnou jemnosťou v celej jeho osobitosti. Reč je jasná, text nesie tie najlepšie znaky Sallisovho štýlu a argumentácia je presvedčivá. Sallis podáva svedectvo o tom, čo máme tendenciu príliš rýchlo opúšťať; jeho schopnosť zotrvať v priestore vnímaného robí z čítania tejto knihy skutočný pôžitok.- Prof. Dennis J. Schmidt, Pennsylvania State University

Storočnica saleziánov na Slovensku. Saleziáni oslavujú významné jubileum, na Slovensku pôsobia už sto rokov. Je to vhodný čas ohliadnuť sa za tými, ktorí tvarovali saleziánske dielo do dnešnej podoby. Zároveň je to aj príležitosť rozhliadnuť sa okolo seba. Pretože to, čo bolo zasiate kedysi, dnes klíči.Pozbierali sme úlomky minulosti a súčasnosti a spojili ich do tejto knihy. Nie je tak historickým exkurzom do dejín saleziánskeho diela, nie je ani rozsiahlym mapovaním ľudí, ktorí majú špeciálne miesto v saleziánskej prítomnosti. Je príležitosťou pristaviť sa pri nenápadných životoch a nechať sa nimi obohatiť.Ponúka rôzne perspektívy, skúsenosti či uhly pohľadov ľudí spätých so saleziánmi. A ukazuje, ako dielo dona Bosca na Slovensku vedie mnohých prežívať život v plnosti.

Biblicko-teologické aspekty Lukášovho diela. V dňoch 14. - 19. marca 2012 navštívil Slovensko profesor G. C. Bottini, OFM, ktorý sa na františkánskej Fakulte archeológie a biblických vied špecializuje na Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov. Na slovenských teologických fakultách a inštitútoch predniesol prednášky, ktoré prináša táto publikácia.Giovanni Claudio Bottini (nar. 1944) pochádza z kraja Pescara v Taliansku, študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme a na Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme. V rokoch 1980 - 2002 bol sekretárom povereným prípravou publikácií SBF, v rokoch 1985 - 2003 organizoval každoročne biblické týždne v Abruzzo (Taliansko) a v rokoch 2002 - 2011 bol dekanom Fakulty biblických vied a archeológie PUA v Jeruzaleme.Najvýznamnejšie diela:Introduzione alľopera di Luca (2011)Michele Piccirillo. Francescano archeol tra scienza Provvidenza (2010)One Land - Many Cultures. Archaeological Studies Honour of Stanislao Loffreda OFM (2003)Giacomo e la sua lettera. Una introduzione (2000),Štúdia HierosolymitanaIII. NelľOttavo Centenario Francescano (1182 -1982), (1982)La preghiera di Elia in Giacomo 5,17-18 (1981)

S predhovorom pápeža Františka. DOCAT je zrozumiteľné a prerozprávanie náuky o spoločnosti a sociálnej náuky, ako ju rozvíja Katolícka cirkev vo svojich najdôležitejších dokumentoch. Kniha je rozdelená do 12 kapitol, ktoré sa zameriavajú napríklad na tieto problémy: Cirkev a sociálne otázky; dôstojnosť ľudskej osoby; rodina ako základ spoločnosti; ľudská práca; hospodárstvo, politické spoločenstvo, medzinárodné spoločenstvo, životné prostredie, vojna a mier. Celá náuka je podávaná formou otázok a odpovedá, takže celá kniha obsahuje 328 precízne formulovaných otázok a odpovedí. Na konci každej odpovede sa nachádzajú odkazy na príslušné články v Youcate, Katechizme Katolíckej cirkvi a v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi. Túto knihu dáva do rúk mladej generácie pápež František, čím nadväzuje na gesto emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý mladým dal do rúk Youcat (Katechizmus Katolíckej Cirkvi pre mladých). Pápež František, ktorý pomenúva veci pravým menom a vyzýva ľudí na ozajstné prežívanie evanjelia, sa touto knižkou obracia na mladých ľudí slovami:Keď vás teraz pozývam, aby ste sa zoznámili so sociálnou náukou Cirkvi, nesnívam o nejakých skupinách, sediacich a diskutujúcich niekde pod stromami. Aj to je dobré a robte to! Môj sen je však väčší – želal by som si milión mladých kresťanov, najlepšie celú jednu generáciu, ktorá by bola pre svojich súčasníkov „chodiacou sociálnou náukou“. Svet zmenia iba ľudia, ktorí sa zaň angažujú, ktorí s ním pôjdu na periférie i doprostred špiny. Choďte aj do politiky a bojujte za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť pre tých najchudobnejších. Vy všetci ste Cirkev. Starajte sa o to, aby sa Cirkev menila, aby v nej bol život v dôsledku výzvy, ktorou je volanie tých, čo prišli o svoje práva, nárek tých, ktorí trpia núdzou a o ktorých sa nikto nestará.Rozhýbať sa v tom budete musieť sami. Keď to spoločne urobí viac ľudí, bude na tomto svete lepšie a ľudia pocítia, že cez vás pôsobí Boží Duch. Možno potom budete ako pochodne, ktoré týmto ľuďom osvetľujú cestu k Bohu.Odovzdávam vám teda túto veľkolepú knižku, aby vo vás rozdúchala oheň. Každý deň sa za vás modlím. Modlite sa aj vy za mňa!Váš pápež František

Prečo mu treba načúvať. Andrea Riccardi, skúsený diplomat, historik, aktivista a politik, je autorom knihy Volanie po mieri. Je v nej akoby hlasom tých, čo túžia ukončiť bolesť a strach, ktoré prežívajú v dôsledku hrôzy vojnových konfliktov. Riccardi ako diplomat jasne naznačuje mnohé príčiny a dôsledky. Jeho cieľom však nie je ponúknuť politické, ekonomické či diplomatické riešenie; jeho túžbou je pritiahnuť pozornosť na bolesť, utrpenie a drámu vojny a jej dôsledkov medzi tými, ktorí žijú v mieri, a z dôvodu ľahostajnosti, bezmocnosti či neschopnosti dešifrovať správy a politické pozadie nechcú byť vyrušení. Autor je presvedčený, že bez vytrvalej práce na poli dialógu ostane mier nedosiahnuteľným ideálom. Vystríha pred vojnovým riešením konfliktov a zdôrazňuje potrebu budovať komunitu, v ktorej bude miesto pre všetkých. Spoločenstvá, národy či ľudstvo vo všeobecnosti buduje a tvorí mier alebo napätia, ktoré môžu vyústiť do rozbrojov a vojen. Ak si však otvoríme myseľ a srdce, zrodia sa cesty i odpovede na volanie po mieri.

Publikácia vydal autor vo vlastnej réžii s cieľom priblížiť dielo Stvorenia z biblického pohľadu, pod drobnohľadom doterajšieho ľudského poznania, pri zachovaní bežnej reči a formy oddychového čítania. Publikácia je určená tým, ktorí v biblickej zvesti o stvorení nevidia iba básnické dielo, ale sú ochotní prijať pravdy zjavené Duchom Božím, prípadne tieto zvesti skúmajú, či možno hľadajú odpovede na niektoré svoje otázky.