Spoločenské vedy

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli. A Newman odpovedá elegantne, inteligentne a presvedčivo, podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha.

Duchovní, teologický a historický výklad Janových pašijí. Autor přibližuje hloubku a krásu klíčové události dějin spásy – utrpení a oslavení Ježíše Krista.Nejprve se zabýváme specifickým způsobem janovského myšlení a vyjadřování. Poté sledujeme jednotlivá zastavení na Ježíšově cestě – jak se vydává těm, kdo ho přicházejí zatknout, jak je vyslýchán, odsouzen, ukřižován i pohřben. Konečné slovo má ale Bůh – v Ježíšově vzkříšení a setkávání s učedníky.Janovy pašije jsou prozářeny světlem povelikonoční víry. Kde je kříž, tam je i vzkříšení. Kde je vzkříšení, tam jsou ti, kdo věří v Krista, milují ho, radují se z Pánových tajemství a prožívají je v prosté každodennosti.

Publikácia chronologicky mapuje dvetisíc rokov súžitia cirkvi a štátu, teda duchovnej a svetskej paternity v spoločnosti. Ide pritom o dejiny súhier i nenávistí, hľadaní i odmietaní, obdivov i opovrhnutí, vzostupov i pádov. Obidve autority rozumeli, čo je to majetok, politika, právo, myšlienka, ideál či investitúra a akú majú moc. Ale rozlične ich chápali cirkevní otcovia, pápeži, patriarchovia, biskupi, mnísi, laici, svätci, cisári a králi, ale aj Biblia. Dokonca občas si obidve strany vymenili role, silnel fundamentalizmus alebo ľahostajnosť. Tiež sa menili časy a ich každodenné potreby aj problémy. Vznikli jedinečné hodnoty myslenia, literatúry, architektúry, umenia, kresťanskej a európskej identity. Historik Peter Olexák touto prácou tak odborne a komplexne prispieva k dialógu, o ktorom sám píše.Peter Olexák (1973) je katolícky kňaz a historik, vyštudoval na Pontificia università Gregoriana v Ríme, je členom katedry histórie FF KU v Ružomberku, autorom kníh Inkvizícia a procesy so Židmi v rokoch 1545 -1648, Neskorá antika a rané kresťanstvo, Kristianizácia prvých storočí: okolnosti, procesy a zmeny mentality.

Neorealizmus medzi pamäťou a aktuálnosťou. Obsahuje rozhovor s pápežom Františkom o kinematografiiNeorealizmus patril k základom kinematografickej kultúry, ktorú pápež František neskôr rozvíjal a obohatil počas svojho vývoja a o ktorej vydáva jasné svedectvo aj jeho magistérium: nechýbajú totiž početné príležitosti, v ktorých sa pápež odvoláva na ten či onen film vo svojich príhovoroch a homíliách a nachádzame ich dokonca aj vo významných textoch jeho magistéria. Preto vznikla myšlienka rozhovoru s pápežom Františkom, ktorej cieľom je vytvoriť ucelený obraz jeho vzťahu ku kinematografii, no zároveň ísť i ďalej.V tomto rozhovore Svätý Otec potvrdzuje silu svedectva a dokumentácie filmových obrazov, priznávajúc niektorým z nich univerzálne hodnoty a schopnosť klásť otázky ľudskému srdcu. Okrem rozhovoru s pápežom Františkom sa v knihe nachádza úvaha, ktorá ponúka zamyslenie nad dôležitosťou vzťahu medzi pamäťou a dejinami, a ktorá vychádza zo skúsenosti neorealizmu: analýza, ktorá pozerá na fenomén neorealizmu bez filologických predsudkov ale zámerne rozširuje interpretáciu vo svetle aktuálnych udalostí a osobitne s prihliadnutím na úvahy pápeža na tento druh kinematografie. Na záver je dielo obohatené o doteraz nepublikované diela umelca Waltera Capriottiho, ktoré sa snažia o interpretáciu niektorých veľkých diel neorealizmu, rozširujúc pohľad aj za hranice kinematografie."Hľadieť je činnosť konaná čisto očami, ale na to, aby ste videli, sú potrebné oči a srdce. Neorealistické filmy nie sú dokumentárnymi filmami, ktoré by podávali jednoduchý očný záznam reality; podávajú ho, to áno, ale v celej jeho drsnosti, cez pohľad, ktorý strháva, ktorý pohne človekom v hĺbke, vyvoláva súcit. Rozdiel je v kvalite pohľadu, vtedy i dnes. Neorealistický pohľad nie je pohľadom z diaľky, ale pohľadom, ktorý približuje, dotýka sa reality takej aká je, ujíma sa jej, a to znamená, že uvádza do vzťahu." - Pápež František

Šieste číslo kapucínskej ročenky venovanej františkánskym, historickým a humanitným vedám. V tomto zväzku čitatelia nájdu štúdiu venovanú analýze tzv. poémy o radosti u Siracha od Pavla Prihatného, ktorú dopĺňa text Frederica Raurella o antagonizmoch medzi judaizmom a helenizmom v Knihe múdrosti.Gabriel Hunčaga v rozsiahlej a objavnej štúdii mapuje vzťah dominikánov k Biblii v 13. storočí. Tú vhodne dopĺňa esej už zosnulého znalca františkánskej spirituality Théophila Desbonnetsa o jej františkánskom chápaní.Biblický blok strieda štúdia Lucie Rathouzskej o metaforách svetla a temnoty u mystika Waltera Hiltona. Anna Hlaváčová reflektuje a analyzuje tradíciu mestskej formy slávenia Troch kráľov. Lukáš Porubský sa usiluje previesť čitateľa po vybraných eschatologických modeloch z hľadiska teologickej náuky o vzkriesení tela a Marta Janíčková sviežo analyzuje problém Františkovej dôvery v známom románe Nikosa Kazantzakisa. Do ročenky bol zaradený aj preklad významného príspevku o zmysle vzdelania od Josefa Piepera „Čo prezrádza slovo ,akademický‘? Dve úvahy o tom, akú šancu majú univerzity v dnešnej dobe“.

Monografie I řekl Bůh zaceluje velkou mezeru v díle českých teologů, protože opravdu současná, původní, kompletní teologie stvoření v našem jazyce po mnoho desetiletí nebyla k dispozici. Důsledné promýšlení všech témat klasického pojednání o stvoření a také řady otázek teologické antropologie ve světle tajemství Boha Otce, Syna a Ducha svatého dává tomuto zpracování zcela originální ráz i vzhledem k tomu, co v této věci nabízí mezinárodní scéna. Hlavním společným jmenovatelem úvah o trojičním prazákladu veškerého bytí je svoboda a důstojnost nejenom osob Trojice, ale především člověka. Dílo je adresováno v první řadě těm, kdo se věnují křesťanské teologii, ať už jako přednášející, nebo posluchači, případně mají o danou formu racionality hlubší zájem.

Spis Problém vcítenia tvorí časť doktorskej práce nemeckej filozofky a rehoľníčky Edity Steinovej (1891 - 1942), ktorú v roku 1916 obhájila u Edmunda Husserla vo Freiburgu. Skúma v nej problematiku, ktorá bola v tom čase predmetom vedecko-filozofického záujmu a istým spôsobom sa snaží doplniť riešenia, ktoré podľa nej Husserl a iní nepreskúmali dostatočne hlboko. Je to výklad skúsenosti s iným človekom a jeho prežívaním, vcítenia sa do inej osoby, jeho podstaty a mechanizmov. Rozvíja pritom filozofické skúmanie konštitúcie psychického indivídua a ukazuje sa ako schopná samostatná mysliteľka. Načrtáva otázky, ktoré neskôr hlbšie skúmala v ďalších prácach a textoch. Na základe fenomenologickej filozofie a jej chápania konštitúcie tela a duševna psychofyzického indivídua podáva vlastný výklad aktu vcítenia, skúma podstatu skúsenosti s inými ľuďmi a ich prežívaním vrátane uchopenia cudzieho tela cez výrazové fenomény. Polemizuje pritom s inými teóriami myslenia a odhaľuje ich slabé stránky. Jej analýzy patria k cennému príspevku k fenomenologickému skúmaniu prvých desaťročí 20. storočia.

Miroslav Gulika je doktor farmácie a autor knihy Absolventi vojenskej katedry tiahnu na Paríž. Delí sa v nej o spomienky na pomery v československej armáde v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia, ktoré skôr narodeným pánom môžu pripomenúť ich vlastné zážitky z čias vojenskej základnej služby. Pre jednotlivé príbehy je príznačná tragikomickosť a zachytenie absurdity vtedajších totalitných pomerov.

Paradoxné myslenie v Novej zmluve. Cirkev v dnešných dňoch „sedí“ na evanjeliu, ktoré ochraňuje a neraz aj stráži. Sedí na ňom ako na sude pušného prachu, neustále v nebezpečenstve, že svojou zvesťou samu seba vyhodí do vzduchu. To sa v dejinách cirkvi stalo vždy vtedy, keď sa cirkev z Božej milosti odvážila priznať k mysleniu Krista a ku bláznovstvu kríža. Vtedy nastal pohyb, ktorý síce cirkev „vyhodil“ do vzduchu, no nerozbil ju. Paradoxne ju obnovil, očistil, zmocnil a posunul dopredu smerom k víťazstvu života, na Božiu slávu a na požehnanie národom. To sú Božie cesty, v ktorých je Božia pravda skutočne skrytá pod svojim opakom, v paradoxe. Ale Boh nemá väčšej radosti ako to, keď vidí, že sa jeho deti priznávajú k tejto pravde, k múdrosti a mysleniu Ježiša Krista so všetkými dôsledkami (2J 1,4).Autor ThDr. Darko Kraljik je od roku 1999 kazateľom Bratskej jednoty baptistov v SR. Teologické vzdelanie (Mgr. v roku 1999; ThDr. v roku 2007) získal na katedre evanjelikálnej teológie PF UMB v Banskej Bystrici. Okrem toho absolvoval štúdium na Biblickom inštitúte Precept Ministries International a je národným koordinátorom služby induktívneho štúdia Biblie v SR. Ako učiteľ Biblie vyučuje biblické kurzy na niektorých biblických seminároch v SR i v zahraničí.

Zdravá rodina je najlepšou prevenciou pred patologickými javmi, pretože je pre všetkých svojich členov miestom bezpečia. V súčasnej dobe je rodina ohrozená zvonku aj zvnútra a počet dysfunkčných a patologických rodín rastie. Z toho dôvodu je potrebné venovať rodine veľkú pozornosť a ponúknuť jej oporu, formáciu aj sprevádzanie v časoch životných kríz.Prvá kapitola poskytuje náhľad do skúmanej problematiky. Opisuje nadnárodné a národné dokumenty, ktorých cieľom je ochrana rodiny. Venuje sa taktiež normatívnej základni právnych vzťahov rodiny. Kapitola Sociálna patológia rodiny upriamuje pozornosť na domáce násilie, chudobu a rozpad rodín. Zároveň ponúka pohľad na sanáciu rodín a prevenciu sociálno-patologických javov v rodinách. Tretia kapitola poukazuje na niektoré aktivity a prorodinné programy, ktoré sprostredkúva rodinám Cirkev v rámci jednotlivých združení a hnutí. Nevyhýba sa ani pomenovaniu silných a slabých stránok Cirkvi v starostlivosti o rodiny. Posledná kapitola je venovaná empirickej časti.Kniha je určená najmä sociálnym pracovníkom, sociálnym pedagógom, pedagógom z náuky o rodine, študentom príslušných odborov VŠ, pracovníkom pomáhajúcich profesií v oblasti práce s rodinou, ako aj kňazom v pastorácii s rodinou.Mgr. Soňa Vancáková, PhD. je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Maják nádeje v Košiciach, ktoré sa venuje rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi.

Filozof, predstaviteľ ruskej emigrácie podáva systematicky usporiadanú, štylisticky brilantne zvládnutú analýzu diel jedného z najvýznamnejších ruských klasikov devätnásteho storočia. V súlade s názvom práce analyzuje styčné body spisovateľovho myslenia najmä s pravoslávnou vieroukou. Na konkrétnom materiále próz i denníkov ukazuje vplyv toho, čo bolo v mnohých z Dostojevského próz podstatou. Losského práca je popri nespornej materiálovej dôkladnosti, prinajmenšom nepriamo polemicky zahrotená. Môžeme ju v dobovom kontexte vnímať tiež ako rukavicu hodenú do tváre vulgárnemu materializmu marxistickej historiografie, predstavitelia, ktorého náboženský rozmer Dostojevského diel zámerne negovali. Slovenská kultúrna verejnosť tak získava možnosť pohľadu z nových perspektív. Popri tejto historickej a vývinovej hodnote má však Losského dielo, najmä vďaka pútavému spôsobu spracovania čo povedať i dnešným čitateľom.

Kniha Oživujúce vanutie Ducha Svätého je apelom k otvoreniu sa pre mocné, oživujúce pôsobenie Ducha Svätého v dnešných časoch. Autor v troch kapitolách podáva stručnú syntézu pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi počas storočí a osobitne prostredníctvom Obnovy v Duchu Svätom v priebehu 20. storočia. Pozornosť prvej kapitoly je venovaná všeobecnému pôsobeniu Ducha Svätého od prvého vyliatia na Turíce, tak, ako ho opisuje Sväté Písmo a ako sa prejavoval v živote jednotlivých kresťanov počas storočí. Druhá kapitola sa sústreďuje na pôsobenie Ducha Svätého v rámci Obnovy v Duchu Svätom, či charizmatického hnutia jednak v historickom kontexte vo svete, v Čechách a na Slovensku, a tiež poskytuje tématický prierez fenoménu Obnovy v Duchu Svätom z hľadiska jej špecifického prínosu pre život jednotlivého kresťana a Cirkvi. Poukazuje zároveň aj na možné nebezpečenstvá. V tretej kapitole autor ponúka konfrontáciu Charizmatickej obnovy z pohľadu jezuitskej spirituality.

Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.Doslov: sr. Dominika Alžbeta Dufferová.

Reflexe o ekologii. Anglický jezuita Robert Murray (1925), proslulý biblista, profesor patrologie a znalec syrských otců na Heythrop College v Londýně, také osobní přítel J. R. R. Tolkiena, promýšlí dílo stvoření v souvislosti s dobře „uspořádaným domem“ lidských vztahů: s ekologií živého srdce. Životní prostředí, jak je teolog pojímá, poukazuje na zakotvenost ve vztazích Stvořitele ke svému stvoření. Vše ostatní se od toho odvíjí. Autor nachází jejich stopy v kosmickém řádu, který souzní s povinnostmi člověka o tento řád pečovat. Takto biblicky zakotvené dědictví křesťanské civilizace tlumočí lidem dnešní doby.

Radikálna prestavba na základoch evanjelia uprostred komunity. „Cirkev nie je stretnutie, na ktoré chodíte, ani miesto, kam vstupujete. Je to naša identita v Kristovi. Je to identita, ktorá formuje celý život, takže život a misia môžu byť ‚celé o cirkvi‘.“ píšu autori Tim Chester a Steve Timmis. S takýmto východiskovým bodom zdôrazňujú dva spoločné princípy, ktorými by sa mala riadiť cirkev a misia: mať v centre evanjelium a mať v centre komunitu. Cirkev sa nestáva len ďalším záväzkom v našom zaneprázdnenom živote, stáva sa spoločným miestom, kde zdieľame svoje životy, oslovujeme ľudí a spolu sa učíme o Bohu. V knihe autori najprv vysvetľujú, prečo je podľa Biblie dôležité prepojenie evanjelia a komunity, a potom aplikujú tento pohľad na evanjelizáciu, sociálnu prácu, zakladanie zborov, svetovú misiu, učeníctvo, pastorálnu starostlivosť, spiritualitu, teológiu, apologetiku, prácu s mladými ľuďmi a deťmi. Pozývajú cirkev k tomu, aby premyslela svoju perspektívu a prax. Tim Chester je pastorom Grace Church v Boroughbridge vo Veľkej Británii, učiteľom a tútorom v Acts 29 Oak Hill Academy, ktorá poskytuje integrovaný teologický a misijný tréning pre cirkevných vodcov. Má doktorát z teológie a prednáša misiológiu a reformovanú spiritualitu. Je autorom viac ako 30 kníh. S manželkou Helen majú dve dcéry. Steve Timmis je výkonným riaditeľom Acts 29 a vedúcim pastorom zboru Crowded House v Sheffielde vo Veľkej Británii. Založil misijnú agentúru Radstock Ministries, ktorá podporuje zapájanie miestnych zborov do svetovej misie. Je spoluzakladateľom The Crowded House – iniciatívy zakladania zborov v Sheffielde. Je spoluriaditeľom The Porterbrook Network, ktorá cvičí a mentoruje zakladateľov zborov. Je tiež autorom a spoluautorom niekoľkých kníh. S manželkou Janet majú štyri dospelé deti a niekoľko vnúčat.

Čitateľ drží v rukách knihu, ktorá predstavuje putovanie za slovenskými osudmi, ba ponáranie sa do hlbín jednotlivých osudov i celkového slovenského osudu (od najstarších čias po rok 1993). Jej ambíciou je ukázať, ako sa dejinné peripetie odzrkadľovali v osudoch velkých slovenských osobností, a naopak, ako tieto osobnosti vplývali na národné dejiny. Prístup autora umožnil ucelený pohľad na náš vnútorný a vonkajší vývin, ale aj na obraz našej duše a mentality.Dôraz na osobnosti - prihliadajúc i na osudy „malých“ slovenských ľudí - prináša zároveň originálny, doposiaľ chýbajúci uhol pohľadu na celý dejinný vývin slovenskosti, na jeho výšiny i nížiny. Nezamlčiava jeho tvrdé až biedne podmienky, no vidí aj jeho nezriedka pomalý, no takpovediac húževnatý, ba takmer nezadržateľný vzostup nahor. Hľadisko, ktoré kladie do popredia osudy osobností, dáva vyniknúť aj tej závažnej okolnosti, že slovenské sa dostáva pred oči histórie súčasne s kresťanským, že obrátenie sa ku Kristovi je aj prebudením národnej myšlienky. Túto spojitosť vidíme pri mnohých kľúčových slovenských osobnostiach, aj pri najvýznamnejšej slovenskej postave - Ľudovítovi Štúrovi.Z obetí, z tvorby, z nadväznosti individuálnych slovenských osobností sa odvíja slovenský národný osud, ktorý je v centre pozornosti druhej časti knihy. V nej sa stručne skúma aj priestorová stránka slovenského osudu, vybrané aspekty slovenskej národnej povahy a naše perspektívy.V závere knihy čitateľ nájde optimistické očakávanie, že nadišla naša hodina, ba vlastne táto hodina ešte len príde, pravda, ak budeme vždy ochotní vyhľadať a prejsť popod tesnú bránu a verne pokračovať po úzkej ceste, nie hovieť si v priestrannej bráne a na širokej ceste, zdanlivo neobmedzovaní, no v skutočnosti na púti do zahynutia.

"Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako pre jeden národ nemožné. Sme tu, pochádzame z rôznych kmeňov a hovoríme rôznymi jazykmi. Sme z odlišných kultúr a vyznávame absolútne neuveriteľné náboženstvá, ale stávame sa jedným národom. Uveril by niekto niekedy, že je to možné? Len v roku 1989 sa polícia vyhrážala, že použije ostré náboje, aby rozohnala ľudí, ktorí protestovali proti pobrežnému apartheidu. V roku 1989 boli pripravení zabíjať, aby udržali apartheid a pláže len pre belochov. A o pár rokov neskôr bol z nás národ, ktorý si zvolil za prezidenta Nelsona Mandelu. Tento muž, ktorý sa dvadsaťsedem rokov trápil vo väzení a ktorého hanobili ako teroristu, sa nakoniec stal jedným z morálnych vodcov sveta." (Desmond Tutu)"Boh vás miluje takých, akí ste Drahé Božie dieťa, v našom svete je často ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Boh nás nemiluje preto, lebo sme dobrí. Nie, Boh nás miluje, a bodka. Boh nás nemiluje preto, že sme milí. Nie, sme milí práve preto, lebo Boh nás miluje. Je úžasné, keď pochopíte, že ste prijatí takí, akí ste, bez ohľadu na akékoľvek úspechy. Je to také oslobodzujúce. Príliš často to pociťujeme tak, že Božia láska k nám je podmienečná, tak ako naša láska k ostatným. Radšej akoby sme mali prijať Božiu predstavu o nás, vytvorili sme si svoju predstavu o Bohu. Zatienili sme Božiu lásku a svoje životy sme zmenili na nekonečnú snahu o dokázanie vlastnej dôležitosti. Naša kultúra je kultúrou úspechu a tento postoj prenášame i do nášho vzťahu s Bohom. Pracujeme až do vyčerpania a snažíme sa urobiť dojem na každého vrátane Boha. Snažíme sa získať si Boží súhlas a prijatie. Nedokážeme uveriť, že náš vzťah s Bohom a postavenie pred ním nemajú nič spoločné s našou výkonnosťou a prácou. Ktosi povedal: „Nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh viac miloval. " Čo je však ešte úžasnejšie, nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh miloval menej — absolútne nič, pretože Boh vás už miluje a bude vás milovať navždy. Raz na začiatku šesťdesiatych rokov som šiel na záhradnú slávnosť v Anglicku. Neviem prečo, ale mali sme si zaplatiť za čaj, ktorý sme pili. Ponúkol som sa, že zaplatím aj za známeho, ktorého som tam stretol. Mohol povedať: „Nie, ďakujem" a ja by som to pochopil. Ale skoro som odpadol, keď mi odpovedal: „Nie, nenechám sa vydržiavať. " Dobre teda, už nikdy viac. Akoby sme neboli všetci vydržiavaní. Nielen tými všetkými, ktorých láskavosť a dary nám umožnili stať sa tým, čím sme, ale tiež milosťou a darmi, ktoré nám dal Boh." (Desmond Tutu)

Nová interpretácia. Viera patrí k tým nespočetným výsadám v živote, v prospech ktorých možno síce uviesť celý rad dôvodov, ale ktoré nakoniec – rovnako ako dar zázračnej záchrany, priateľstva, intuície či života – nemožno vysvetliť. Tento zázrak vyráža človeku dych. Nenachádza naň slová; od údivu stráca reč. V plnom rozsahu sa to týka toho, čo sa v tomto svete podliehajúcom smrti nikdy predtým neudialo, totiž Ježišovho zmŕtvychvstania.V biblických svedectvách ešte doznieva chvenie úsilia nájsť slová pre túto skutočnosť. Ako prvé u Pavla stojí slovo „zjavenie", po ktorom nasledoval pojem „povýšenie". Až pri treťom pokuse sa objavuje slovo „zmŕtvychvstanie", ktoré sa nakoniec všeobecne presadilo. Odvtedy bol ľudský jazyk obohatený o výraz, ktorý ako nijaký iný nesie so sebou stigmu toho, v čo nemožno dúfať a čo ani nemožno vymyslieť a pochopiť, a ktorý sa jedinečným spôsobom stal nositeľom našich najvznešenejších túžob a nádejí.

3. vydání. „Pozdě jsem si tě zamiloval, kráso tak starobylá i tak nová. Pozdě jsem si tě zamiloval.“ - sv. Augustin„Mezi mysliteli starověku je Augustin jediný, kdo chápe ty nejniternější pocity moderního člověka,“ prohlásil španělský filosof Ortega y Gasset. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Nadčasová popularita knihy spočívá hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí nejen o lidské křehkosti, ale i o palčivém hledání a nacházení toho nejpodstatnějšího v životě člověka.3. vydání s novým a kvalitním překladem pro čtenáře 21. století. Doplněné o odborný úvod, vysvětlivkami a rejstříky.

Svátosti jsou velmi podstatným projevem života církve. Jsou rovněž zakusitelným projevem lásky Ježíše Krista. Druhý vatikánský koncil i teologie zdůrazňuje jejich význam pro život z víry, proto je třeba nahlížet tyto velké skutečnosti z různých stran. K tomu má dopomoci tato knížka, opírající se zejména o texty koncilu a Katechismu katolické církve.

Kresťanské ideály a perspektívy pre starý kontinent. Debaty o bioetikeOtázky spojené s prítomnosťou kríža v triedeDilema medzi vierou a rozumomVyhliadky spoločenského bohatstva dnes a obavy z chudoby zajtraSpory o nových rodinách, pohlaví a adopciiBudúcnosť ekumenizmu a európskej civilizácieAldo Giordano, generálny tajomník Rady európskych biskupských konferencii, v knihe Iná Európa je možná ponúka čitateľom diskusiu o starom kontinente plnom nádejí v čase vízii a odvážny výklad o budúcnosti Európy, v ktorej by sa nikto nemusel hanbiť nazývať kresťanom.

O co v křesťanství jde. Svoboda je jedním ze zásadních pojmů křesťanské víry. Je též hodnotou, ke které je současná společnost obzvlášť vnímavá. Může proto představovat důležitou platformu pro dialog mezi křesťanskou zvěstí a současnou kulturou, která se ke křesťanství záměrně nehlásí. Svoboda je však zároveň i velmi pregnantním pojmem, který je vystaven různým interpretačním rizikům podle toho, na který její aspekt je právě položen větší důraz. I v samotném křesťanském kontextu jsme svědky toho, jak zaznívá zvěst, že Kristus nás osvobodil z područí zla a nabízí nám pravou svobodu, a současně i obavy z toho, že by se svoboda mohla zvrhnout v neomezenou svévoli a nevázanost.

Pavlova reč v Miléte (Sk 20,18-36). Najznámejší slovenský biblista, autor mnohých publikácií, tu podáva rozbor Pavlovej reči k starším z Efezu, ktorým odovzdáva svoj pastoračný odkaz: o modlitbe, o službe ohlasovania evanjelia, o svätosti, o moci Slova, o službe slabým...

Jednou z význačných charakteristik dnešní středoevropské společnosti je její mnohostranná pluralita v názorech, postojích, vyznáních i preferencích. V této společnosti žije křesťanství a děje se v ní pastorace. Tato kniha se pokouší nacházet a popisovat takové cesty pastorace, na nichž by se s pluralitou počítalo a vlastní substance křesťanství se při tom neztrácela.Jako základ se autorovi jeví víra, její posilování a růst. Současně ukazuje na to, že se v realitě víra vyskytuje v různém stupni úplnosti a že její podporování staví pastoračního pracovníka před různé úkoly, které se liší i podle věkových skupin křesťanů. Společné pro růst a život víry je její sociální charakter: víra se žije ve společenství. Ale i rozličná společenství víry představují diferencovanou skutečnost s různými vlastními nároky a podmínkami života. Ty se také promítají do různých specifických otázek pastorace.

Duchovné cvičenia pre kňazov. V zbierke prednášok, ktoré odzneli na duchovných cvičeniach pre novokňazov, autor predstavuje kňaza dneška a ponúka rady, ako žiť pravdivo svoje povolanie uprostred súčasného sveta. Nevyhýba sa ani kritickým momentom v živote kňaza a poukazuje na viaceré úskalia. Kniha je určená prioritne kňazom, laikom však pomôže lepšie pochopiť duchovných sprievodcov, ktorí sú rovnako krehkými ľuďmi ako všetci ostatní.

Dialóg so Simone Weilovou. Simone Weilová (1909 – 1943) je významná intelektuálka 20. storočia. Jej myšlienky sú dnes relevantnejšie než kedykoľvek predtým. Napomáhajú pochopiť a zvládnuť súčasnú krízu. Vo svojej novej eseji nám Byung-Chul Han približuje inšpiratívny, jasnozrivý, ba až liečivý svet myšlienok Simone Weilovej a číta ho skrze našu súčasnosť. Spolu s Weilovou živým spôsobom pripomína transcendenciu, ktorá sa v dnešnom svete spotreby a výroby vytráca. Weilová nás vedie, ba priam zvádza, k inej realite, ktorá nás vyvádza zo života bez zmyslu, z radikálneho nedostatku bytia. Učí nás, že nakoniec ide o Boha, túto ohromujúcu silu, ktorá poskytuje blaženú plnosť bytia. Čítaním jej spisov možno cítiť, že existuje aj iný spôsob života, iný spôsob bytia než ten, ktorý je úplne vydaný na milosť a nemilosť výkonu, výrobe a spotrebe.Byung-Chul Han (1959), filozof a kultúrny teoretik, sa narodil v Soule v Južnej Kórei. Študoval filozofiu, nemeckú literatúru a katolícku teológiu vo Freiburgu im Breisgau a v Mníchove. V roku 1994 získal vo Freiburgu doktorát s dizertačnou prácou Heideggers Herz. Zum Begriff der Stimmung bei Martin Heidegger. V roku 2000 sa habilitoval vo filozofii na Univerzite v Bazileji fenomenologickou štúdiou „Tod und Alterität“. Jeho diela boli preložené do viac ako 30 jazykov a v mnohých krajinách sú bestsellermi. Pôsobil na Staatliche Hochschule für Gestaltung v Karlsruhe a ako profesor na berlínskej Universität der Künste. V roku 2015 získal Han ocenenie Le Prix Bristol des Lumières a roku 2025 získal cenu Princeznej z Astúrie (Premios Príncipe de Asturias) v kategórii „Komunikácia a humanitné vedy“. Medzi hlavné oblasti jeho výskumu patrí fenomenológia, filozofia modernizmu a postštrukturalizmu, estetika, ako aj sociálna, kultúrna, náboženská filozofia a média. Jeho myslenie je silne ovplyvnené Heideggerom, Derridom, Levinasom, Lyotardom a zenovým budhizmom.

Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 je predmetom výskumu viacerých vedných disciplín. Hoci ide o problematiku, ktorá je z daného obdobia spracovaná azda najlepšie, nové a detailné pohľady na túto tragickú súčasť našej nedávnej minulosti prinášajú regionálne aspekty. Tým sa venuje aj predkladaná publikácia historika ÚPN Martina Gareka.Kniha zachytáva osudy židovskej komunity v okrese Trstená v rokoch 1938 – 1945, postupné perzekúcie voči jej príslušníkom od označenia za „nepriateľov národa" cez vylúčenie zo spoločnosti, arizácie až po deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov mimo Slovenska.Špecifiká tohto okresu predstavovala na jednej strane blízkosť nacistického Generálneho gouvernementu na území okupovaného Poľska, odkiaľ do regiónu prichádzali utečenci, a na strane druhej snaha štátnych úradov podporiť rozvoj kultúry, hospodárstva a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov inkorporovaného územia hornej Oravy. Tento fakt ovplyvnil ambivalentné správanie miestnej majority voči židovským susedom.Osudy židovských obyvateľov okresu Trstená sa v tragických dôsledkoch zhodujú s osudmi židovskej komunity v celej krajine a poukazujú na perzekučný charakter opatrení slovenskej vlády voči vlastným občanom.

Číta: Miroslav Kolbašský Celkový čas: 36 hodín 26 minút Cirkev patrí viac ako tisíc rokov k životu na Slovensku, k Slovensku ako národu i štátu. Audiokniha Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou hovorí to podstatné o slovenskej identite. Hovorí o tom, ako dlho bolo a je spojené kresťanstvo na Slovensku so životom v priebehu celého a každého roka i celého tisícročia a to cez sociálnu a zdravotnícku činnosť, až po oblasť kultúry, umenia, literatúry, hudby, maliarstva, sochárstva či architektúry, no najmä školstva.„Ja som si všímal na pôsobení Cirkvi u nás predovšetkým to pozitívne, čo Cirkev vnášala do nášho duchovného, kultúrneho a materiálneho života na Slovensku. Môj pohľad bol preto skôr pohľadom syna, ktorý má rád svoju matku a bráni ju všetkým pravdivým, čo je v jeho silách objaviť.“ - Ján Chryzostom Korec

Publikácia Biskup Ján Vojtaššák - Tri dokumenty, ktorej autorom je Ján Košiar, je 69. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.4. augusta uplynulo 60 rokov od smrti biskupa Vojtaššáka, preto Ján Košiar považoval za vhodné pripomenúť vážne - viaceré už publikované - svedectvá o jeho živote.Publikácia obsahuje článok Viktora Trstenského, ktorý bol uverejnený v roku 1968 v Katolíckych novinách, a tiež Trstenského príhovor nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Okrem toho publikácia oboznamuje čitateľa s textom stanoviska arcibiskupa Cyrila Vasiľa, biskupov Viliama Judáka a Jána Kuboša, ako aj postulátora beatifikačného procesu Petra Jurčagu k tendenčnému vyjadreniu belgického historika Johna Ickxa, týkajúceho sa blahorečenia Jána Vojtaššáka, aj o pamätnom spise Židovskej náboženskej obce, adresovanom biskupovi Vojtaššákovi.V ďalšej časti sú obsahom publikácie príhovory a svedectvá, ktoré odzneli v Zákamennom v roku 2025, ako napríklad príhovor Ľuboša Laškotyho (dekana a farára v Zákamennom), príhovor spišského biskupa Františka Trstenského, homíliu košického arcibiskupa-metropolitu a predsedu KBS Bernarda Bobera, a ďalšie texty.

Stručný průvodce po II. vatikánském koncilu se zaměřuje na jeho hlavní dokumenty – konstituce Sacrosanctum concilium (o posvátné liturgii), Lumen gentium (o církvi), Dei verbum (o Božím zjevení) a Gaudium et spes (o církvi v dnešním světě). Koncilu se zúčastnilo přes 2500 osob – nejvíc v dějinách církve, mezi nimi i nekatoličtí křesťané a řada žen. Sněm se neobrací jen k věřícím, ale ke všem lidem. Má pastorační charakter, respektuje poznatky moderní vědy a hovoří srozumitelnou řečí.Petr Soukal (* 1991) - kněz Královéhradecké diecéze. Od roku 2017 působil jako farní vikář v Havlíčkově Brodě. Vystudoval teologii na Papežské lateránské univerzitě a na Papežské gregoriánské univerzitě. Spolupracuje na projektech Liturgie.cz, především na tvorbě vzdělávacích videí, Jarních miniškolách liturgiky a Letních školách liturgiky. S Radkem Tichým napsal publikaci Křest. Biřmování. Eucharistie: Rozpravy o liturgii (2020).

Skutečnost, že se Církev nachází v hluboké krizi, která otřásá samotnými základy víry, je dnes již zřejmá značnému počtu věřících nejen z řad tradičních katolíků. To, v čem mnozí nemají úplně jasno, jsou příčiny a důsledky krize, které se v současnosti začínají naplno projevovat. Mezi nimi lze uvést nízký počet kněžských povolání, postupný zánik řeholních řádů, výrazný úbytek praktikujících věřících, neznalost základních pravd víry, náboženský indiferentismus, vnitrocírkevní skandály, postupující sekularizaci, ztrátu katolické identity a mnoho dalších.Tato kniha je doposud nejrozsáhlejší dokumentací krize Církve a jejího rozsahu. Hned v úvodu konstatuje, že stěžejní příčinou je Druhý vatikánský koncil a na podporu tohoto tvrzení mimo jiné uvádí i vybraná statistická data. Autor následně systematickým způsobem zkoumá povahu krize i to, jak ovlivňuje neměnnou nauku víry. Jako hlavní příčiny krize vidí omyly týkající se náboženské svobody, ekumenismu a biskupské kolegiality, které věrně odrážejí heslo zednářské Francouzské revoluce volnost, rovnost, bratrství.Autor dále podrobně zkoumá neblahý pokoncilní vývoj, zabývá se novou mší a novými svátostnými obřady i útoky na katolické kněžství v jeho samé podstatě. Forma, kterou si autor pro zpracování zvolil, je osvědčený katechetický model „otázka–odpověď“. Díky tomu může stručně, ale výstižně osvětlit rozpor mezi koncilními novotami a neměnnou katolickou naukou, aniž by zacházel do složitých popisů. Čtenáři tak ponechává volné pole působnosti pro další studium problematiky, ale zároveň naznačuje, kterým směrem se v případě studijního zájmu ubírat. Přehlednosti knihy napomáhá členění do tematických celků jako jsou krize v Církvi, Druhý vatikánský koncil, učitelský úřad Církve, ekumenismus, náboženská svoboda, nová mše aj.Kniha je skutečně vynikajícím kompendiem krize, která má svůj přirozený i nadpřirozený rozměr. České vydání přináší také doslov nakladatele se stručným výčtem stěžejních událostí, které se udály v poslední době.

podle principů svatého Tomáše Akvinského. Vztahuje se Kristova královská vláda jen na duchovní oblast, nebo zahrnuje i světskou? Mají povinnost se této vládě podrobit pouze jednotlivci nebo i státy a národy? Čím je národ vlastně vymezen a jak se při tom uplatňuje náboženství? Právě takovým otázkám se věnuje P. Denis Fahey (1883–1954), irský katolický kněz a člen kongregace otců Svatého Ducha, doktor filosofie a teologie, odborník na civilní a ústavní dějiny. Ukazuje, jak osud národů a celého lidstva přímo závisí na přijetí, či odmítnutí panování Pána Ježíše Krista ve společnosti, „neboť jiný základ nikdo nemůže položit, než ten, který je položen, a tím jest Ježíš Kristus“. (1Kor 3,11)Pozdější dublinský arcibiskup J. C. McQuaid v předmluvě poznamenal: „Jestliže si katolíci tuto knihu důkladně prostudují a statečně překonají počáteční obtíže poněkud náročného přemýšlení, zjistí, že nejenže získali vnímavost vůči významu současných událostí, ale i schopnost správně posuzovat moderní svět.“Autorovo pevné zakotvení v neměnných základech zdravé filosofie a teologie činí knihu aktuální i dnes, ačkoliv od jejího prvního vydání uplynulo již bezmála sto let. Ba právě nyní, kdy zpochybňování všeho dříve hlásaného proniklo naplno i do oficinálních struktur katolické Církve, jeví se dobrá znalost tradičního katolického sociálního učení nutností, nechceme-li se utopit v moři postmoderních zmatků.

Josef Pieper je nemecký filozof, ktorého diela sú pomerne jasné a výstižné. Jeho schopnosť oživiť večné témy filozofie a podať ich jazykom, ktorý v ľuďoch vzbudzuje nové povedomie o základných existenciálnych otázkach, sa stala povestnou už počas jeho života. Pieper píše vecným a výstižným štýlom a jeho diela vyvolávajú záujem dodnes.Publikácia Eseje obsahuje štyri kratšie texty, ktoré spája hľadanie odpovede na otázku, v čom spočíva zdokonalenie človeka a ako súvisí s jeho miestom vo svete a s jeho vzdelávaním. Ide o tieto texty:Celistvé vzdelanieJe „hrdinstvo“ stále aktuálne?Aktuálnosť kardinálnych cností: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosťČo je to šťastie? Naplnenie vďaka nazeraniuEseje Josefa Piepera sú vynikajúcim sprievodcom pre súčasného človeka, ktorý sa nechce uspokojiť s banálnymi odpoveďmi na veľké otázky života.

Kapucíni si v roku 2024 pripomínajú 350. výročie svojej prítomnosti a pôsobenia na Slovensku. Mesto Pezinok prijalo kapucínov s láskou a prví kapucíni, ako aj tí dnešní, si ho rovnako tak zamilovali. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia Moje nohy si postavil do šírej krajiny ako pripomienka a vďačná spomienka pre všetkých, ktorých život je prepojený s rehoľou kapucínov. Autor knihy Ladislav Tkáčik - filozof a kapucín, knihu spracoval historiograficky - mapujúc okolnosti príchodu prvých kapucínov do Pezinka, a čiastočne filozoficky - pričom napriek osobnej angažovanosti ponúka na túto udalosť všeobecný, univerzálny pohľad.

Ako progresívna ideológia ohrozuje našu slobodu prejavu. René Pfister vo svojej knihe Pozor na každé slovo kriticky analyzuje, ako moderné progresívne hnutia môžu paradoxne ohrozovať slobodu prejavu. Autor poukazuje na to, že snahy o politickú korektnosť a ochranu menšín často vedú k cenzúre a obmedzovaniu otvorenej diskusie. Pfister ilustruje, ako sa dobre mienené iniciatívy môžu premeniť na nástroje potláčania odlišných názorov a slobodného vyjadrenia. Kniha obsahuje množstvo príkladov zo súčasného spoločenského a politického života, ktoré demonštrujú tento nový trend. Autor skúma, ako sa tlak na zmenu jazyka a správania premieta do obmedzovania akademických a verejných diskusií. Varuje pred nebezpečenstvami, ktoré prináša presadzovanie jedného "správneho" pohľadu na úkor plurality názorov. Kniha sa venuje aj historickým príkladom, kde snaha o utopické ideály viedla k totalitným praktikám a potláčaniu slobôd. Pfister zdôrazňuje, že skutočná sloboda prejavu zahŕňa aj právo na nesúhlas a možnosť kritizovať prevládajúce normy. Pozor na každé slovo je výzvou k zamysleniu sa nad tým, ako dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou menšín a zachovaním základných slobôd. Kniha René Pfistera je dôležitým príspevkom do diskusie o hraniciach slobody prejavu v modernej spoločnosti a jej budúcnosti.

25 otázek a odpovědí. Kdo jsou zakladatelé světových náboženství? Jak se jmenují jejich posvátné knihy? Jak uctívají Boha a které tradice zachovávají židé, křesťané, muslimové či sikhové? Svět je dnes jednou velkou globální vesnicí. Chceme-li se vyhnout náboženským konfliktům, je třeba objevovat, co nás spojuje a co odlišuje. Tato příručka nás seznamuje s Abrahámem, Mojžíšem a Davidem, s Ježíšem, apoštoly Petrem a Pavlem i Martinem Lutherem, s Mohamedem, Buddhou a guruem Nánakem. Nakonec si můžeme srovnat znění zlatého pravidla („co chcete, aby lidé dělali vám, dělejte i vy jim“) v různých duchovních směrech. Knížku plnou faktů i zajímavostí ocení mladí i dospělí čtenáři, učitelé a studenti společenských věd a základů evropské kultury. Stane se vhodným průvodcem pro ty, kdo neznají světová náboženství do hloubky a hledají přístupný text, jenž je do pestrého světa náboženství uvede.Les Miller (* 1952) je učitel, spisovatel a vyhledávaný přednášející. Pracoval jako koordinátor výuky náboženství v kanadském Torontu. V roce 2009 obdržel od svých kolegů Cenu arcibiskupa Pococka za výborné výsledky při výuce náboženství. Je autorem více než 25 knížek. Při výuce i ve svých textech klade důraz na potřebu neustálého vzdělávání a srozumitelného vyjadřování ve věcech víry. V Karmelitánském nakladatelství vyšly jeho znamenité knížky Znamení a symboly katolické víry (25 otázek a odpovědí) a Co se děje ve svátostech? (25 otázek a odpovědí).

Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej je publikácia, ktorá sa snaží prispieť k hlbšiemu pochopeniu významu Eucharistie a úcty, ktorá jej je v Katolíckej cirkvi prejavovaná.Umelecká tvorba súčasnej slovenskej akademickej maliarky Dariny Gladišovej je charakteristická kresťanskou tematikou s dôrazom na Eucharistiu. Medzi dielami s námetom Eucharistie vyniká cyklus šiestich obrazov s názvom Corpus Christi - Telo Kristovo. Obrazy sú nainštalované vo františkánskom kláštore v Bratislave.Monografia rozoberá život a tvorbu maliarky Dariny Gladišovej, spiritualitu jej diel i vlastného života, a následne sa snaží teologicky interpretovať spomenutých šesť veľkoplošných kompozícii s názvom Corpus Christi. Interpretácia čerpá z bibliografie svätého Jána Pavla II. a z Františkánskych prameňov, ktoré maliarku značne inšpirovali. Autorom knihy je slovenský rímskokatolícky kňaz Ján Zoričák, ktorý s Darinou Gladišovou viedol osobné rozhovory.

v Teologické sumě. Tomášův traktát o stvoření v otázkách 44–49 První části Sumy představuje jakési východisko k dalším pojednáním na téma stvoření, která budou zacílena na specifické oblasti, jako je biblická zpráva o stvoření v otázkách 65–74 nebo detailnější pojednání o stvoření člověka v otázkách 92–93. Nacházejí se zde úvahy o původu stvoření na základě reflexe jednotlivých typů příčin a otázky o jednotě a mnohosti, jež jsou zásadní pro chápání mnohosti druhů různých bytostí a mnohosti individuí v rámci jednotlivých druhů. Podstatná je také část zaměřená na problematiku zla, neboť otázky týkající se přítomnosti dobra a zla ve stvoření ovlivňují jak naše chápání Boha jako původce všeho, co jest, tak porozumění a hodnocení lidského jednání, kterému se Tomáš věnuje v prvním dílu Druhé části Sumy.Překlad, úvodní studie a poznámky Tomáš Machula.

Příběh sv. Ludvíka. Románově zpracovaný životopis francouzského krále svátého Ludvíka IX. nás zavádí do 13. století. Ožívají před námi skutečné historické postavy, především světec, jenž se postupem času mění z nesmělého mladíka v rozhodného muže, neohroženého rytíře a v jedinečný vzor panovníka a křesťana. Máme tak možnost procházet spolu se svátým Ludvíkem celou dobou jeho panování, od korunovace přes upevňování si pozic až po vrcholné období jeho vlády, kdy k němu s úctou vzhlížely oči korunovaných hlav všech panovnických dvorů. Ocitneme se uprostřed lítých bitev, nahlédneme do Ludvíkovy kající praxe či jeho rodinného života, čímž se nám odkryje osobnost člověka, jehož bílou lněnou tuniku nestačily pohltit plameny požáru katedrály Notre Dáme v dubnu 2019...

Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom. Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností.Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)