Spoločenské vedy

Zdravá rodina je najlepšou prevenciou pred patologickými javmi, pretože je pre všetkých svojich členov miestom bezpečia. V súčasnej dobe je rodina ohrozená zvonku aj zvnútra a počet dysfunkčných a patologických rodín rastie. Z toho dôvodu je potrebné venovať rodine veľkú pozornosť a ponúknuť jej oporu, formáciu aj sprevádzanie v časoch životných kríz.Prvá kapitola poskytuje náhľad do skúmanej problematiky. Opisuje nadnárodné a národné dokumenty, ktorých cieľom je ochrana rodiny. Venuje sa taktiež normatívnej základni právnych vzťahov rodiny. Kapitola Sociálna patológia rodiny upriamuje pozornosť na domáce násilie, chudobu a rozpad rodín. Zároveň ponúka pohľad na sanáciu rodín a prevenciu sociálno-patologických javov v rodinách. Tretia kapitola poukazuje na niektoré aktivity a prorodinné programy, ktoré sprostredkúva rodinám Cirkev v rámci jednotlivých združení a hnutí. Nevyhýba sa ani pomenovaniu silných a slabých stránok Cirkvi v starostlivosti o rodiny. Posledná kapitola je venovaná empirickej časti.Kniha je určená najmä sociálnym pracovníkom, sociálnym pedagógom, pedagógom z náuky o rodine, študentom príslušných odborov VŠ, pracovníkom pomáhajúcich profesií v oblasti práce s rodinou, ako aj kňazom v pastorácii s rodinou.Mgr. Soňa Vancáková, PhD. je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Maják nádeje v Košiciach, ktoré sa venuje rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi.

Filozof, predstaviteľ ruskej emigrácie podáva systematicky usporiadanú, štylisticky brilantne zvládnutú analýzu diel jedného z najvýznamnejších ruských klasikov devätnásteho storočia. V súlade s názvom práce analyzuje styčné body spisovateľovho myslenia najmä s pravoslávnou vieroukou. Na konkrétnom materiále próz i denníkov ukazuje vplyv toho, čo bolo v mnohých z Dostojevského próz podstatou. Losského práca je popri nespornej materiálovej dôkladnosti, prinajmenšom nepriamo polemicky zahrotená. Môžeme ju v dobovom kontexte vnímať tiež ako rukavicu hodenú do tváre vulgárnemu materializmu marxistickej historiografie, predstavitelia, ktorého náboženský rozmer Dostojevského diel zámerne negovali. Slovenská kultúrna verejnosť tak získava možnosť pohľadu z nových perspektív. Popri tejto historickej a vývinovej hodnote má však Losského dielo, najmä vďaka pútavému spôsobu spracovania čo povedať i dnešným čitateľom.

Kniha Oživujúce vanutie Ducha Svätého je apelom k otvoreniu sa pre mocné, oživujúce pôsobenie Ducha Svätého v dnešných časoch. Autor v troch kapitolách podáva stručnú syntézu pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi počas storočí a osobitne prostredníctvom Obnovy v Duchu Svätom v priebehu 20. storočia. Pozornosť prvej kapitoly je venovaná všeobecnému pôsobeniu Ducha Svätého od prvého vyliatia na Turíce, tak, ako ho opisuje Sväté Písmo a ako sa prejavoval v živote jednotlivých kresťanov počas storočí. Druhá kapitola sa sústreďuje na pôsobenie Ducha Svätého v rámci Obnovy v Duchu Svätom, či charizmatického hnutia jednak v historickom kontexte vo svete, v Čechách a na Slovensku, a tiež poskytuje tématický prierez fenoménu Obnovy v Duchu Svätom z hľadiska jej špecifického prínosu pre život jednotlivého kresťana a Cirkvi. Poukazuje zároveň aj na možné nebezpečenstvá. V tretej kapitole autor ponúka konfrontáciu Charizmatickej obnovy z pohľadu jezuitskej spirituality.

Edita Steinová – Terézia Benedikta z Kríža (1891 – 1942) – bola nemecko-židovská katolícka filozofka, mystička, mučeníčka. V roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Ako žene jej neumožnili habilitovať sa u Husserla ani na iných univerzitách vo vtedajšom Nemecku. Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. V roku 1922 bola pokrstená a o jedenásť rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela miesto opustiť. Dňa 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore – pravdepodobne 9. augusta 1942. Edita Steinová sa stala prvou kanonizovanou ženou židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy. Jej osud, ale aj rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu patria k základným pilierom európskeho duchovného vedomia.Čím je človek a aké sú štruktúry jeho bytia od biologických po duchovné? Ako poznať a pochopiť jeho individualitu a postavenie vo svete? Aký je jeho vzťah k transcendentnému bytiu? Na tieto otázky sa Edita Steinová snaží nájsť odpoveď v prednáškach na tému stavby ľudskej osoby z rokov 1932 a 1933. V tejto práci spája fenomenologické prístupy so scholasticko-tomistickou koncepciou človeka najmä u Tomáša Akvinského. Autorka skúma človeka na stupňoch jeho bytia ako fyzické telo, živú bytosť, bytosť s dušou a obdarenú duchom. Chápanie človeka ako slobodnej, duchovnej bytosti, mikrokozmu otvoreného dovnútra a navonok, schopnej zodpovedného života a hľadača Boha, rozvíja v hlbokých analýzach jeho vnútra, duševného života a formovania individuality ako sociálnej a kultúrnej bytosti. Svoje úvahy orientuje smerom k filozofii výchovy v duchu kresťanskej metafyziky.Doslov: sr. Dominika Alžbeta Dufferová.

Reflexe o ekologii. Anglický jezuita Robert Murray (1925), proslulý biblista, profesor patrologie a znalec syrských otců na Heythrop College v Londýně, také osobní přítel J. R. R. Tolkiena, promýšlí dílo stvoření v souvislosti s dobře „uspořádaným domem“ lidských vztahů: s ekologií živého srdce. Životní prostředí, jak je teolog pojímá, poukazuje na zakotvenost ve vztazích Stvořitele ke svému stvoření. Vše ostatní se od toho odvíjí. Autor nachází jejich stopy v kosmickém řádu, který souzní s povinnostmi člověka o tento řád pečovat. Takto biblicky zakotvené dědictví křesťanské civilizace tlumočí lidem dnešní doby.

Radikálna prestavba na základoch evanjelia uprostred komunity. „Cirkev nie je stretnutie, na ktoré chodíte, ani miesto, kam vstupujete. Je to naša identita v Kristovi. Je to identita, ktorá formuje celý život, takže život a misia môžu byť ‚celé o cirkvi‘.“ píšu autori Tim Chester a Steve Timmis. S takýmto východiskovým bodom zdôrazňujú dva spoločné princípy, ktorými by sa mala riadiť cirkev a misia: mať v centre evanjelium a mať v centre komunitu. Cirkev sa nestáva len ďalším záväzkom v našom zaneprázdnenom živote, stáva sa spoločným miestom, kde zdieľame svoje životy, oslovujeme ľudí a spolu sa učíme o Bohu. V knihe autori najprv vysvetľujú, prečo je podľa Biblie dôležité prepojenie evanjelia a komunity, a potom aplikujú tento pohľad na evanjelizáciu, sociálnu prácu, zakladanie zborov, svetovú misiu, učeníctvo, pastorálnu starostlivosť, spiritualitu, teológiu, apologetiku, prácu s mladými ľuďmi a deťmi. Pozývajú cirkev k tomu, aby premyslela svoju perspektívu a prax. Tim Chester je pastorom Grace Church v Boroughbridge vo Veľkej Británii, učiteľom a tútorom v Acts 29 Oak Hill Academy, ktorá poskytuje integrovaný teologický a misijný tréning pre cirkevných vodcov. Má doktorát z teológie a prednáša misiológiu a reformovanú spiritualitu. Je autorom viac ako 30 kníh. S manželkou Helen majú dve dcéry. Steve Timmis je výkonným riaditeľom Acts 29 a vedúcim pastorom zboru Crowded House v Sheffielde vo Veľkej Británii. Založil misijnú agentúru Radstock Ministries, ktorá podporuje zapájanie miestnych zborov do svetovej misie. Je spoluzakladateľom The Crowded House – iniciatívy zakladania zborov v Sheffielde. Je spoluriaditeľom The Porterbrook Network, ktorá cvičí a mentoruje zakladateľov zborov. Je tiež autorom a spoluautorom niekoľkých kníh. S manželkou Janet majú štyri dospelé deti a niekoľko vnúčat.

Čitateľ drží v rukách knihu, ktorá predstavuje putovanie za slovenskými osudmi, ba ponáranie sa do hlbín jednotlivých osudov i celkového slovenského osudu (od najstarších čias po rok 1993). Jej ambíciou je ukázať, ako sa dejinné peripetie odzrkadľovali v osudoch velkých slovenských osobností, a naopak, ako tieto osobnosti vplývali na národné dejiny. Prístup autora umožnil ucelený pohľad na náš vnútorný a vonkajší vývin, ale aj na obraz našej duše a mentality.Dôraz na osobnosti - prihliadajúc i na osudy „malých“ slovenských ľudí - prináša zároveň originálny, doposiaľ chýbajúci uhol pohľadu na celý dejinný vývin slovenskosti, na jeho výšiny i nížiny. Nezamlčiava jeho tvrdé až biedne podmienky, no vidí aj jeho nezriedka pomalý, no takpovediac húževnatý, ba takmer nezadržateľný vzostup nahor. Hľadisko, ktoré kladie do popredia osudy osobností, dáva vyniknúť aj tej závažnej okolnosti, že slovenské sa dostáva pred oči histórie súčasne s kresťanským, že obrátenie sa ku Kristovi je aj prebudením národnej myšlienky. Túto spojitosť vidíme pri mnohých kľúčových slovenských osobnostiach, aj pri najvýznamnejšej slovenskej postave - Ľudovítovi Štúrovi.Z obetí, z tvorby, z nadväznosti individuálnych slovenských osobností sa odvíja slovenský národný osud, ktorý je v centre pozornosti druhej časti knihy. V nej sa stručne skúma aj priestorová stránka slovenského osudu, vybrané aspekty slovenskej národnej povahy a naše perspektívy.V závere knihy čitateľ nájde optimistické očakávanie, že nadišla naša hodina, ba vlastne táto hodina ešte len príde, pravda, ak budeme vždy ochotní vyhľadať a prejsť popod tesnú bránu a verne pokračovať po úzkej ceste, nie hovieť si v priestrannej bráne a na širokej ceste, zdanlivo neobmedzovaní, no v skutočnosti na púti do zahynutia.

"Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako pre jeden národ nemožné. Sme tu, pochádzame z rôznych kmeňov a hovoríme rôznymi jazykmi. Sme z odlišných kultúr a vyznávame absolútne neuveriteľné náboženstvá, ale stávame sa jedným národom. Uveril by niekto niekedy, že je to možné? Len v roku 1989 sa polícia vyhrážala, že použije ostré náboje, aby rozohnala ľudí, ktorí protestovali proti pobrežnému apartheidu. V roku 1989 boli pripravení zabíjať, aby udržali apartheid a pláže len pre belochov. A o pár rokov neskôr bol z nás národ, ktorý si zvolil za prezidenta Nelsona Mandelu. Tento muž, ktorý sa dvadsaťsedem rokov trápil vo väzení a ktorého hanobili ako teroristu, sa nakoniec stal jedným z morálnych vodcov sveta." (Desmond Tutu)"Boh vás miluje takých, akí ste Drahé Božie dieťa, v našom svete je často ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Boh nás nemiluje preto, lebo sme dobrí. Nie, Boh nás miluje, a bodka. Boh nás nemiluje preto, že sme milí. Nie, sme milí práve preto, lebo Boh nás miluje. Je úžasné, keď pochopíte, že ste prijatí takí, akí ste, bez ohľadu na akékoľvek úspechy. Je to také oslobodzujúce. Príliš často to pociťujeme tak, že Božia láska k nám je podmienečná, tak ako naša láska k ostatným. Radšej akoby sme mali prijať Božiu predstavu o nás, vytvorili sme si svoju predstavu o Bohu. Zatienili sme Božiu lásku a svoje životy sme zmenili na nekonečnú snahu o dokázanie vlastnej dôležitosti. Naša kultúra je kultúrou úspechu a tento postoj prenášame i do nášho vzťahu s Bohom. Pracujeme až do vyčerpania a snažíme sa urobiť dojem na každého vrátane Boha. Snažíme sa získať si Boží súhlas a prijatie. Nedokážeme uveriť, že náš vzťah s Bohom a postavenie pred ním nemajú nič spoločné s našou výkonnosťou a prácou. Ktosi povedal: „Nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh viac miloval. " Čo je však ešte úžasnejšie, nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh miloval menej — absolútne nič, pretože Boh vás už miluje a bude vás milovať navždy. Raz na začiatku šesťdesiatych rokov som šiel na záhradnú slávnosť v Anglicku. Neviem prečo, ale mali sme si zaplatiť za čaj, ktorý sme pili. Ponúkol som sa, že zaplatím aj za známeho, ktorého som tam stretol. Mohol povedať: „Nie, ďakujem" a ja by som to pochopil. Ale skoro som odpadol, keď mi odpovedal: „Nie, nenechám sa vydržiavať. " Dobre teda, už nikdy viac. Akoby sme neboli všetci vydržiavaní. Nielen tými všetkými, ktorých láskavosť a dary nám umožnili stať sa tým, čím sme, ale tiež milosťou a darmi, ktoré nám dal Boh." (Desmond Tutu)

Nová interpretácia. Viera patrí k tým nespočetným výsadám v živote, v prospech ktorých možno síce uviesť celý rad dôvodov, ale ktoré nakoniec – rovnako ako dar zázračnej záchrany, priateľstva, intuície či života – nemožno vysvetliť. Tento zázrak vyráža človeku dych. Nenachádza naň slová; od údivu stráca reč. V plnom rozsahu sa to týka toho, čo sa v tomto svete podliehajúcom smrti nikdy predtým neudialo, totiž Ježišovho zmŕtvychvstania.V biblických svedectvách ešte doznieva chvenie úsilia nájsť slová pre túto skutočnosť. Ako prvé u Pavla stojí slovo „zjavenie", po ktorom nasledoval pojem „povýšenie". Až pri treťom pokuse sa objavuje slovo „zmŕtvychvstanie", ktoré sa nakoniec všeobecne presadilo. Odvtedy bol ľudský jazyk obohatený o výraz, ktorý ako nijaký iný nesie so sebou stigmu toho, v čo nemožno dúfať a čo ani nemožno vymyslieť a pochopiť, a ktorý sa jedinečným spôsobom stal nositeľom našich najvznešenejších túžob a nádejí.

3. vydání. „Pozdě jsem si tě zamiloval, kráso tak starobylá i tak nová. Pozdě jsem si tě zamiloval.“ - sv. Augustin„Mezi mysliteli starověku je Augustin jediný, kdo chápe ty nejniternější pocity moderního člověka,“ prohlásil španělský filosof Ortega y Gasset. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Nadčasová popularita knihy spočívá hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí nejen o lidské křehkosti, ale i o palčivém hledání a nacházení toho nejpodstatnějšího v životě člověka.3. vydání s novým a kvalitním překladem pro čtenáře 21. století. Doplněné o odborný úvod, vysvětlivkami a rejstříky.

Svátosti jsou velmi podstatným projevem života církve. Jsou rovněž zakusitelným projevem lásky Ježíše Krista. Druhý vatikánský koncil i teologie zdůrazňuje jejich význam pro život z víry, proto je třeba nahlížet tyto velké skutečnosti z různých stran. K tomu má dopomoci tato knížka, opírající se zejména o texty koncilu a Katechismu katolické církve.

Kresťanské ideály a perspektívy pre starý kontinent. Debaty o bioetikeOtázky spojené s prítomnosťou kríža v triedeDilema medzi vierou a rozumomVyhliadky spoločenského bohatstva dnes a obavy z chudoby zajtraSpory o nových rodinách, pohlaví a adopciiBudúcnosť ekumenizmu a európskej civilizácieAldo Giordano, generálny tajomník Rady európskych biskupských konferencii, v knihe Iná Európa je možná ponúka čitateľom diskusiu o starom kontinente plnom nádejí v čase vízii a odvážny výklad o budúcnosti Európy, v ktorej by sa nikto nemusel hanbiť nazývať kresťanom.

O co v křesťanství jde. Svoboda je jedním ze zásadních pojmů křesťanské víry. Je též hodnotou, ke které je současná společnost obzvlášť vnímavá. Může proto představovat důležitou platformu pro dialog mezi křesťanskou zvěstí a současnou kulturou, která se ke křesťanství záměrně nehlásí. Svoboda je však zároveň i velmi pregnantním pojmem, který je vystaven různým interpretačním rizikům podle toho, na který její aspekt je právě položen větší důraz. I v samotném křesťanském kontextu jsme svědky toho, jak zaznívá zvěst, že Kristus nás osvobodil z područí zla a nabízí nám pravou svobodu, a současně i obavy z toho, že by se svoboda mohla zvrhnout v neomezenou svévoli a nevázanost.

Pavlova reč v Miléte (Sk 20,18-36). Najznámejší slovenský biblista, autor mnohých publikácií, tu podáva rozbor Pavlovej reči k starším z Efezu, ktorým odovzdáva svoj pastoračný odkaz: o modlitbe, o službe ohlasovania evanjelia, o svätosti, o moci Slova, o službe slabým...

Duchovné cvičenia pre kňazov. V zbierke prednášok, ktoré odzneli na duchovných cvičeniach pre novokňazov, autor predstavuje kňaza dneška a ponúka rady, ako žiť pravdivo svoje povolanie uprostred súčasného sveta. Nevyhýba sa ani kritickým momentom v živote kňaza a poukazuje na viaceré úskalia. Kniha je určená prioritne kňazom, laikom však pomôže lepšie pochopiť duchovných sprievodcov, ktorí sú rovnako krehkými ľuďmi ako všetci ostatní.

Dialóg so Simone Weilovou. Simone Weilová (1909 – 1943) je významná intelektuálka 20. storočia. Jej myšlienky sú dnes relevantnejšie než kedykoľvek predtým. Napomáhajú pochopiť a zvládnuť súčasnú krízu. Vo svojej novej eseji nám Byung-Chul Han približuje inšpiratívny, jasnozrivý, ba až liečivý svet myšlienok Simone Weilovej a číta ho skrze našu súčasnosť. Spolu s Weilovou živým spôsobom pripomína transcendenciu, ktorá sa v dnešnom svete spotreby a výroby vytráca. Weilová nás vedie, ba priam zvádza, k inej realite, ktorá nás vyvádza zo života bez zmyslu, z radikálneho nedostatku bytia. Učí nás, že nakoniec ide o Boha, túto ohromujúcu silu, ktorá poskytuje blaženú plnosť bytia. Čítaním jej spisov možno cítiť, že existuje aj iný spôsob života, iný spôsob bytia než ten, ktorý je úplne vydaný na milosť a nemilosť výkonu, výrobe a spotrebe.Byung-Chul Han (1959), filozof a kultúrny teoretik, sa narodil v Soule v Južnej Kórei. Študoval filozofiu, nemeckú literatúru a katolícku teológiu vo Freiburgu im Breisgau a v Mníchove. V roku 1994 získal vo Freiburgu doktorát s dizertačnou prácou Heideggers Herz. Zum Begriff der Stimmung bei Martin Heidegger. V roku 2000 sa habilitoval vo filozofii na Univerzite v Bazileji fenomenologickou štúdiou „Tod und Alterität“. Jeho diela boli preložené do viac ako 30 jazykov a v mnohých krajinách sú bestsellermi. Pôsobil na Staatliche Hochschule für Gestaltung v Karlsruhe a ako profesor na berlínskej Universität der Künste. V roku 2015 získal Han ocenenie Le Prix Bristol des Lumières a roku 2025 získal cenu Princeznej z Astúrie (Premios Príncipe de Asturias) v kategórii „Komunikácia a humanitné vedy“. Medzi hlavné oblasti jeho výskumu patrí fenomenológia, filozofia modernizmu a postštrukturalizmu, estetika, ako aj sociálna, kultúrna, náboženská filozofia a média. Jeho myslenie je silne ovplyvnené Heideggerom, Derridom, Levinasom, Lyotardom a zenovým budhizmom.

Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 je predmetom výskumu viacerých vedných disciplín. Hoci ide o problematiku, ktorá je z daného obdobia spracovaná azda najlepšie, nové a detailné pohľady na túto tragickú súčasť našej nedávnej minulosti prinášajú regionálne aspekty. Tým sa venuje aj predkladaná publikácia historika ÚPN Martina Gareka.Kniha zachytáva osudy židovskej komunity v okrese Trstená v rokoch 1938 – 1945, postupné perzekúcie voči jej príslušníkom od označenia za „nepriateľov národa" cez vylúčenie zo spoločnosti, arizácie až po deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov mimo Slovenska.Špecifiká tohto okresu predstavovala na jednej strane blízkosť nacistického Generálneho gouvernementu na území okupovaného Poľska, odkiaľ do regiónu prichádzali utečenci, a na strane druhej snaha štátnych úradov podporiť rozvoj kultúry, hospodárstva a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov inkorporovaného územia hornej Oravy. Tento fakt ovplyvnil ambivalentné správanie miestnej majority voči židovským susedom.Osudy židovských obyvateľov okresu Trstená sa v tragických dôsledkoch zhodujú s osudmi židovskej komunity v celej krajine a poukazujú na perzekučný charakter opatrení slovenskej vlády voči vlastným občanom.

Publikácia Biskup Ján Vojtaššák - Tri dokumenty, ktorej autorom je Ján Košiar, je 69. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.4. augusta uplynulo 60 rokov od smrti biskupa Vojtaššáka, preto Ján Košiar považoval za vhodné pripomenúť vážne - viaceré už publikované - svedectvá o jeho živote.Publikácia obsahuje článok Viktora Trstenského, ktorý bol uverejnený v roku 1968 v Katolíckych novinách, a tiež Trstenského príhovor nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Okrem toho publikácia oboznamuje čitateľa s textom stanoviska arcibiskupa Cyrila Vasiľa, biskupov Viliama Judáka a Jána Kuboša, ako aj postulátora beatifikačného procesu Petra Jurčagu k tendenčnému vyjadreniu belgického historika Johna Ickxa, týkajúceho sa blahorečenia Jána Vojtaššáka, aj o pamätnom spise Židovskej náboženskej obce, adresovanom biskupovi Vojtaššákovi.V ďalšej časti sú obsahom publikácie príhovory a svedectvá, ktoré odzneli v Zákamennom v roku 2025, ako napríklad príhovor Ľuboša Laškotyho (dekana a farára v Zákamennom), príhovor spišského biskupa Františka Trstenského, homíliu košického arcibiskupa-metropolitu a predsedu KBS Bernarda Bobera, a ďalšie texty.

Nejznámější kniha charismatického kněze, kapucínského teologa a kardinála Raniera Cantalamessy vznikla jako svérázný komentář k listu apoštola Pavla Římanům, a to na základě promluv pro papeže Jana Pavla II. a jeho spolupracovníky. Nejde v ní jen o exegezi Pavlovy epištoly. Autor míří k srdci evangelia a pokouší se vystihnout nosné prvky víry v Krista, křesťanské tradice a společného svědectví věřících křesťanů v současném světě. Autor knížku hojně využíval při duchovních cvičeních pro různé posluchače - od řeholních komunit a studentů přes farní společenství až po ekumenická duchovní setkání. Svěží syntézu pravd víry, stavějící na síle Božího slova a moci Ducha Svatého, ocení účastníci duchovních cvičení a obnov, ti, kdo se připravují na přijetí křtu a biřmování, jednotlivci, společenství ve farnostech i další zájemci.

Skutečnost, že se Církev nachází v hluboké krizi, která otřásá samotnými základy víry, je dnes již zřejmá značnému počtu věřících nejen z řad tradičních katolíků. To, v čem mnozí nemají úplně jasno, jsou příčiny a důsledky krize, které se v současnosti začínají naplno projevovat. Mezi nimi lze uvést nízký počet kněžských povolání, postupný zánik řeholních řádů, výrazný úbytek praktikujících věřících, neznalost základních pravd víry, náboženský indiferentismus, vnitrocírkevní skandály, postupující sekularizaci, ztrátu katolické identity a mnoho dalších.Tato kniha je doposud nejrozsáhlejší dokumentací krize Církve a jejího rozsahu. Hned v úvodu konstatuje, že stěžejní příčinou je Druhý vatikánský koncil a na podporu tohoto tvrzení mimo jiné uvádí i vybraná statistická data. Autor následně systematickým způsobem zkoumá povahu krize i to, jak ovlivňuje neměnnou nauku víry. Jako hlavní příčiny krize vidí omyly týkající se náboženské svobody, ekumenismu a biskupské kolegiality, které věrně odrážejí heslo zednářské Francouzské revoluce volnost, rovnost, bratrství.Autor dále podrobně zkoumá neblahý pokoncilní vývoj, zabývá se novou mší a novými svátostnými obřady i útoky na katolické kněžství v jeho samé podstatě. Forma, kterou si autor pro zpracování zvolil, je osvědčený katechetický model „otázka–odpověď“. Díky tomu může stručně, ale výstižně osvětlit rozpor mezi koncilními novotami a neměnnou katolickou naukou, aniž by zacházel do složitých popisů. Čtenáři tak ponechává volné pole působnosti pro další studium problematiky, ale zároveň naznačuje, kterým směrem se v případě studijního zájmu ubírat. Přehlednosti knihy napomáhá členění do tematických celků jako jsou krize v Církvi, Druhý vatikánský koncil, učitelský úřad Církve, ekumenismus, náboženská svoboda, nová mše aj.Kniha je skutečně vynikajícím kompendiem krize, která má svůj přirozený i nadpřirozený rozměr. České vydání přináší také doslov nakladatele se stručným výčtem stěžejních událostí, které se udály v poslední době.

Kapucíni si v roku 2024 pripomínajú 350. výročie svojej prítomnosti a pôsobenia na Slovensku. Mesto Pezinok prijalo kapucínov s láskou a prví kapucíni, ako aj tí dnešní, si ho rovnako tak zamilovali. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia Moje nohy si postavil do šírej krajiny ako pripomienka a vďačná spomienka pre všetkých, ktorých život je prepojený s rehoľou kapucínov. Autor knihy Ladislav Tkáčik - filozof a kapucín, knihu spracoval historiograficky - mapujúc okolnosti príchodu prvých kapucínov do Pezinka, a čiastočne filozoficky - pričom napriek osobnej angažovanosti ponúka na túto udalosť všeobecný, univerzálny pohľad.

Ako progresívna ideológia ohrozuje našu slobodu prejavu. René Pfister vo svojej knihe Pozor na každé slovo kriticky analyzuje, ako moderné progresívne hnutia môžu paradoxne ohrozovať slobodu prejavu. Autor poukazuje na to, že snahy o politickú korektnosť a ochranu menšín často vedú k cenzúre a obmedzovaniu otvorenej diskusie. Pfister ilustruje, ako sa dobre mienené iniciatívy môžu premeniť na nástroje potláčania odlišných názorov a slobodného vyjadrenia. Kniha obsahuje množstvo príkladov zo súčasného spoločenského a politického života, ktoré demonštrujú tento nový trend. Autor skúma, ako sa tlak na zmenu jazyka a správania premieta do obmedzovania akademických a verejných diskusií. Varuje pred nebezpečenstvami, ktoré prináša presadzovanie jedného "správneho" pohľadu na úkor plurality názorov. Kniha sa venuje aj historickým príkladom, kde snaha o utopické ideály viedla k totalitným praktikám a potláčaniu slobôd. Pfister zdôrazňuje, že skutočná sloboda prejavu zahŕňa aj právo na nesúhlas a možnosť kritizovať prevládajúce normy. Pozor na každé slovo je výzvou k zamysleniu sa nad tým, ako dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou menšín a zachovaním základných slobôd. Kniha René Pfistera je dôležitým príspevkom do diskusie o hraniciach slobody prejavu v modernej spoločnosti a jej budúcnosti.

25 otázek a odpovědí. Kdo jsou zakladatelé světových náboženství? Jak se jmenují jejich posvátné knihy? Jak uctívají Boha a které tradice zachovávají židé, křesťané, muslimové či sikhové? Svět je dnes jednou velkou globální vesnicí. Chceme-li se vyhnout náboženským konfliktům, je třeba objevovat, co nás spojuje a co odlišuje. Tato příručka nás seznamuje s Abrahámem, Mojžíšem a Davidem, s Ježíšem, apoštoly Petrem a Pavlem i Martinem Lutherem, s Mohamedem, Buddhou a guruem Nánakem. Nakonec si můžeme srovnat znění zlatého pravidla („co chcete, aby lidé dělali vám, dělejte i vy jim“) v různých duchovních směrech. Knížku plnou faktů i zajímavostí ocení mladí i dospělí čtenáři, učitelé a studenti společenských věd a základů evropské kultury. Stane se vhodným průvodcem pro ty, kdo neznají světová náboženství do hloubky a hledají přístupný text, jenž je do pestrého světa náboženství uvede.Les Miller (* 1952) je učitel, spisovatel a vyhledávaný přednášející. Pracoval jako koordinátor výuky náboženství v kanadském Torontu. V roce 2009 obdržel od svých kolegů Cenu arcibiskupa Pococka za výborné výsledky při výuce náboženství. Je autorem více než 25 knížek. Při výuce i ve svých textech klade důraz na potřebu neustálého vzdělávání a srozumitelného vyjadřování ve věcech víry. V Karmelitánském nakladatelství vyšly jeho znamenité knížky Znamení a symboly katolické víry (25 otázek a odpovědí) a Co se děje ve svátostech? (25 otázek a odpovědí).

Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej je publikácia, ktorá sa snaží prispieť k hlbšiemu pochopeniu významu Eucharistie a úcty, ktorá jej je v Katolíckej cirkvi prejavovaná.Umelecká tvorba súčasnej slovenskej akademickej maliarky Dariny Gladišovej je charakteristická kresťanskou tematikou s dôrazom na Eucharistiu. Medzi dielami s námetom Eucharistie vyniká cyklus šiestich obrazov s názvom Corpus Christi - Telo Kristovo. Obrazy sú nainštalované vo františkánskom kláštore v Bratislave.Monografia rozoberá život a tvorbu maliarky Dariny Gladišovej, spiritualitu jej diel i vlastného života, a následne sa snaží teologicky interpretovať spomenutých šesť veľkoplošných kompozícii s názvom Corpus Christi. Interpretácia čerpá z bibliografie svätého Jána Pavla II. a z Františkánskych prameňov, ktoré maliarku značne inšpirovali. Autorom knihy je slovenský rímskokatolícky kňaz Ján Zoričák, ktorý s Darinou Gladišovou viedol osobné rozhovory.

v Teologické sumě. Tomášův traktát o stvoření v otázkách 44–49 První části Sumy představuje jakési východisko k dalším pojednáním na téma stvoření, která budou zacílena na specifické oblasti, jako je biblická zpráva o stvoření v otázkách 65–74 nebo detailnější pojednání o stvoření člověka v otázkách 92–93. Nacházejí se zde úvahy o původu stvoření na základě reflexe jednotlivých typů příčin a otázky o jednotě a mnohosti, jež jsou zásadní pro chápání mnohosti druhů různých bytostí a mnohosti individuí v rámci jednotlivých druhů. Podstatná je také část zaměřená na problematiku zla, neboť otázky týkající se přítomnosti dobra a zla ve stvoření ovlivňují jak naše chápání Boha jako původce všeho, co jest, tak porozumění a hodnocení lidského jednání, kterému se Tomáš věnuje v prvním dílu Druhé části Sumy.Překlad, úvodní studie a poznámky Tomáš Machula.

Tajná cirkev v rokoch 1969 – 1989. Rozsiahlu aktivitu tajnej cirkvi počas obdobia 1969 – 1989 nemala ŠtB schopnosť ani možnosti obsiahnuť v celej šírke. Prispela k tomu atomizácia, utajenie, ako aj konšpirácia jej aktivít. Nedostatok agentov (tajných spolupracovníkov) ŠtB, ktorým by sa podarilo preniknúť do tohto prostredia a nepochopenie pohnútok aktivistov tajnej cirkvi má za následok, že veľké množstvo jej utajených aktivít nie je zachytených v archívoch ŠtB. Doteraz väčšina z nich zostáva neznáma aj pre historikov. Šesť svedectiev zachytených v knihe vytvára akúsi mozaiku aktivít tajnej cirkvi naprieč rôznym spektrom. Zaznamenané osudy majú jednu spoločnú líniu, ktorou je skúsenosť z prostredia tajnej cirkvi počas obdobia normalizácie. Dopĺňajú neznáme a nepoznané stránky novodobých slovenských dejín. S odstupom času sa nám zaznamenané skutočnosti zdajú až neuveriteľné. V skutočnosti iba opisujú reálny a zaujímavý život kresťanského podzemia, plný aktívnej a oddanej spolupatričnosti. Prvý diel knihy Svedectvá doby sa aspoň z malej časti snaží zaplniť medzeru, o ktorej sa archívy ŠtB nezmieňujú alebo len veľmi stroho.

Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom. Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností.Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom.Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života.Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Nový pohled na financování našich farností. Proč se peníze a majetek staví do protikladu k pravému poslání církve? A proč si tohle myslí nejen kritici církve, ale i někteří katolíci? Tato knížka nás zve k tomu, abychom o penězích v církvi uvažovali jinak. Nejsou z principu zlé, jsou důležitou součástí našeho světa. Mohou se stát pokušením, ale mnohem víc i nástrojem pro konání dobra. Pro fungování farností jsou nezbytné a nemůžeme je ignorovat. Autoři zde nevedou abstraktní disputace ani neanalyzují financování celé církve. Dávají užitečné náměty, jak smysluplně financovat poslání církve v konkrétní farnosti. Farnost je klíčovým místem, kde se uskutečňuje poslání církve a kde se formuje zdravý vztah k penězům.Kniha je určena farářům, pastoračním asistentům, účetním i těm, kdo ve farnostech nesou odpovědnost za organizaci a financování; členům farních, pastoračních a ekonomických rad, dárcům, manažerům a dalším profesím. Chce povzbudit k přehodnocení dosavadních fundraisingových aktivit a inspirovat k ekonomickému i duchovnímu ozdravění farnosti.P. Michael White je knězem arcidiecéze Baltimore a farářem kostela Narození Páně v Timoniu v Marylandu. Teologii a ekleziologii absolvoval na papežské Gregoriánské univerzitě v Římě. Během jeho působení ve farnosti Narození Páně se téměř ztrojnásobila návštěvnost nedělních bohoslužeb, vzrostla podpora poslání církve i finanční příspěvky určené na pastorační projekty. Jeho nejznámějšími knihami jsou Rebuilt (Znovuzbudovaná), kde se líčí znovuzrození farnosti Narození Páně, a Rebuilt: The Field Guide (Praktický průvodce obnovou farnosti).Tom Corcoran nesl ve farnosti Narození Páně v Timoniu odpovědnost za pastoraci mládeže, byl koordinátorem pastorace dětí a animátorem malých společenství. Dnes je laickým spolupracovníkem faráře: odpovídá za přípravu tematické náplně nedělí, za strategické plánování a za péči o farní zaměstnance.

Číta: David Bouma Celkový čas: 4 hodiny 38 minút Nové a neotřelé pohledy na věrouku a moderní katechezi katolické církve: přesně to nabízí cyklus pořadů, ve kterém se doktor teologie David Bouma zabývá také otázkou, čemu u nás lidé věří a proč. Z čeho vychází učení církve? Co to vlastně církev je a jak tento pojem máme správně chápat? I tomu se věnuje seriál O katechezi od Adama.

Číta: Kateřina Rýznarová Celkový čas: 18 hodín 56 minút Historický román s biblickou tematikou, který zachycuje Abraháma jako hlavní postavu. Abrahám je zde popsán jako člověk z masa a kostí se všemi pochybnostmi a starostmi. Román byl napsán pod dojmem válečných zážitků z vězení a koncentračního tábora a měl být pomocí pro ty, kdo jsou pronásledováni. Knižně vyšlo v roce 2017 v nakladatelství Paulínky.

Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989. Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už špecificky profilované: politika, história, informácie... Spoločenstvo Fatima vydávalo takmer pätinu všetkých občiansko-náboženských periodických samizdatov na Slovensku. Ak k tomu pripočítame aj samizdaty vydávané jeho spolupracovníkmi, celkovo do jeho priameho okruhu patrilo viac ako 40 percent týchto samizdatov. Spoločenstvo sa podieľalo na vytlačení a distribúcii viac ako 3 000 000 strán samizdatu a spolu so svojimi spolupracovníkmi to bolo od šesť do sedem miliónov strán. Kniha podrobne opisuje vznik periodických samizdatov: Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Príloha mladých a Zrno, ich tlač, obsah, ako aj distribúciu.

Zjednotenie cirkvi zo židov a z národov pre Kristov návrat. Predstavte si situáciu, že jedna rodina má jedináčika syna. Je milovaný, vyrastá s tým, že jedného dňa všetko zdedí… A potom sa jedného dňa rodičia rozhodnú, že si adoptujú ešte niekoľko ďalších detí. Ten syn sa naštve. Jednoducho nedokáže zniesť to, že on už nie je ten jediný a napokon odíde z domu.Rodinka funguje ďalej. Adoptované deti sa cítia akoby boli vlastné…Zrazu po dlhom, dlhom čase sa prvorodený syn, vlastný syn opäť vráti domov. Ako zareagujú adoptované deti? Príjmu ho naspäť? Dajú mu naspäť pozíciu prvorodeného syna? Uvedomia si, že on je vlastný syn a ony sú len adoptované?Keď apoštol Pavol v 11. kapitole Listu Rimanom predstavuje Boží plán s Izraelom a národmi, vykresľuje obraz „Olivového stromu“ a nazýva ho tajomstvom. Je tak ohromený Božou múdrosťou, že volá: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11,33-34)V knihe Tajomstvo olivového stromu sa vám autor pokúsi poodhaliť toto tajomstvo.

Formácia bohoslovcov v Prešovskom biskupstve v rokoch 1818-1968. Publikácia je rozdelená do štyroch samostatných podkapitol, ktoré predstavujú formáciu gréckokatolíckych bohoslovcov, ktorí sa pred svätením za kňazov mohli oženiť. Kniha opisuje teologické štúdia bohoslovcov v Užhorode, Budapešti, Ostrihome, Trnave. Ostatné stránky knihy sa už venujú založeniu kňazského seminára v Prešove (rok 1880). Predstavujú jej profesorov a odborných učiteľov. Čitateľ sa v knihe dozvie o živote bohoslovcov počas vojen, ako trávili voľný čas, odkiaľ prichádzali študovať, kedy a prečo nemohli dokončiť teologické štúdium.

Prečo ľudia umierajú?Odkiaľ sa berie zlo?Prečo nie sme dobrí na tých, ktorých máme radi?Prečo sa život niekedy zdá bezútešný?Existuje Boh?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží hľadať odpovede Eva Sussová pomocou krátkej diskusie v knihe Všetci sa pýtajú prečo. Kniha je určená čitateľom v každom veku, pretože ľudia si kladú filozofické otázky v priebehu svojho života neustále.

Trebišovský kláštor bol založený v roku 1502 palatínom Imrichom Perényim, ako jeden z mnohých pavlínskych kláštorov v Uhorsku. Jeho trvanie ukončila reformácia, ktorej stúpencom sa stal syn zakladateľa kláštora Peter Perényi v roku 1530. Správy hovoria až o jeho zbúraní a ruinách. Farnosť zaujali kalvínski kazatelia na dlhé obdobie, keď vlastne existovali až dve protestantské farnosti do roku 1630.Pavlíni sa vracajú v roku 1650, lebo mesto a región má nedostatok kňazov a rekatolizácia si vyžiada jeho obnovu. Páter Augustín Benkovič, OSPPE s dvoma bratmi sa usiluje o jeho znovu vystavenie. Ku kláštornému kostolu pribudujú okolo roku 1661 aj hranolovú vežu. Ich misionársky zápal sa prejavuje aj v regióne, kde postupne získavajú naspäť stratené katolícke farnosti a obnovuje sa v nich katolícka viera. Rekatolizácia si vyžiada množstvo námahy aj obetí. Niektorí bratia prinášajú najvyššiu obetu života v dôsledku prenasledovania zo strany inovercov a iní v dôsledku epidémie.V trebišovskom kláštore identifikujeme 36 rehoľníkov, 14 priorov kláštora, 9 kazateľov, 11 kňazských rehoľných osobností, 6 literárne činných spisovateľov a prekladateľov, 3 profesorov na rehoľných gymnáziách, ktorí predtým alebo potom pôsobili v trebišovskom kláštore. Ich vplyv bol veľmi priaznivý na obyvateľov mesta a duchovný stav farského spoločenstva. Prior sa stáva zároveň aj jej farárom. V pastorácii mu pomáhajú kazatelia i poverení rehoľní kňazi.

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. ŠTÚDIAMiroslava Trogová • Sedem slobodných umenív diele Aurélia Augustina a BoéthiaPavel Prihatný • Vavrinec z Brindisi a Máriin Magnificat.Láska sa rodí z poznania dobraFrederic Raurell • Objavenie vteleného slovaprostredníctvom kritickej exegézyWillibrord-Christian van Dijk • Vúle Boží ve františkánské spiritualité Erika Brtáňová • Umelecká hodnota pohrebnej reči Serafína Piščeka Ladislav Tkáčik • Poznámky k fenomenológii samoty FONTESBoéthius • De institutione musica 1,1-14 Boéthius • Institutio arithmetica I-VVARIAVojtech Rudolf Rajner. K 20. výročiu úmrtia

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Róbert Sarka od roku 2003 pôsobí ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaoberá sa fundamentálnou teológiou predovšetkým z pohľadu dialógu s vedou, kultúrou a inými náboženstvami. Zameriava sa na publikácie určené pre katechétov.

Jezuitský páter Leopold Slaninka, prvý slovenský absolvent Inštitútu psychológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, vo svojej knihe Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života vychádza z potvrdenej tézy, že črty osobnosti človeka sa formujú už v ranom detstve, v zmysle príslovia: „Povedz mi, ako ťa vychovávali, a ja ti poviem, kto si.“ Základy tejto teórie položili osobnosti psychoanalytickej vedy 20. storočia Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg. Autor odvážne prešiel od citového vývinu človeka až za hranice exaktnej psychológie. Obohatil ju o rozmer náboženského vývinu dieťaťa, najmä v jeho interakcii s rodičmi, čo ho neskôr uschopňuje utvárať osobný vzťah s Bohom. Odkrýva témy, ako sú: základná dôvera, zdravé sebavedomie, pocity hanby a viny či strachu z Boha alebo z trestu za hriech, a zároveň sa zamýšľa nad špecifickou úlohou matky a otca vo výchove. Ďalej sa zamýšľa nad tým, ako súvisia jednotlivé povahové črty a štruktúra osobnosti s vývinom v ranom detstve. Publikácia je vhodná najmä pre rodičov, ktorí na základe nových poznatkov hlbšie porozumejú vývinu vlastného dieťaťa a tak sa môže stať pomôckou pri jeho výchove. Inšpirujúcou však môže byť aj pre kresťanských psychológov, pedagógov, kňazov a všetkých, ktorí sa usilujú o hlbšie sebapoznanie, vnútornú rovnováhu, a o kultiváciu psychologických a zároveň duchovných aspektov ľudskej osobnosti.