Spoločenské vedy

3. vydání. „Pozdě jsem si tě zamiloval, kráso tak starobylá i tak nová. Pozdě jsem si tě zamiloval.“ - sv. Augustin„Mezi mysliteli starověku je Augustin jediný, kdo chápe ty nejniternější pocity moderního člověka,“ prohlásil španělský filosof Ortega y Gasset. Duchovní autobiografie svatého Augustina patří vedle Bible a Následování Krista ke stálicím na pomyslném nebi duchovní literatury. Nadčasová popularita knihy spočívá hlavně v tom, že s nevídanou autentičností svědčí nejen o lidské křehkosti, ale i o palčivém hledání a nacházení toho nejpodstatnějšího v životě člověka.3. vydání s novým a kvalitním překladem pro čtenáře 21. století. Doplněné o odborný úvod, vysvětlivkami a rejstříky.

Svátosti jsou velmi podstatným projevem života církve. Jsou rovněž zakusitelným projevem lásky Ježíše Krista. Druhý vatikánský koncil i teologie zdůrazňuje jejich význam pro život z víry, proto je třeba nahlížet tyto velké skutečnosti z různých stran. K tomu má dopomoci tato knížka, opírající se zejména o texty koncilu a Katechismu katolické církve.

Kresťanské ideály a perspektívy pre starý kontinent. Debaty o bioetikeOtázky spojené s prítomnosťou kríža v triedeDilema medzi vierou a rozumomVyhliadky spoločenského bohatstva dnes a obavy z chudoby zajtraSpory o nových rodinách, pohlaví a adopciiBudúcnosť ekumenizmu a európskej civilizácieAldo Giordano, generálny tajomník Rady európskych biskupských konferencii, v knihe Iná Európa je možná ponúka čitateľom diskusiu o starom kontinente plnom nádejí v čase vízii a odvážny výklad o budúcnosti Európy, v ktorej by sa nikto nemusel hanbiť nazývať kresťanom.

O co v křesťanství jde. Svoboda je jedním ze zásadních pojmů křesťanské víry. Je též hodnotou, ke které je současná společnost obzvlášť vnímavá. Může proto představovat důležitou platformu pro dialog mezi křesťanskou zvěstí a současnou kulturou, která se ke křesťanství záměrně nehlásí. Svoboda je však zároveň i velmi pregnantním pojmem, který je vystaven různým interpretačním rizikům podle toho, na který její aspekt je právě položen větší důraz. I v samotném křesťanském kontextu jsme svědky toho, jak zaznívá zvěst, že Kristus nás osvobodil z područí zla a nabízí nám pravou svobodu, a současně i obavy z toho, že by se svoboda mohla zvrhnout v neomezenou svévoli a nevázanost.

Pavlova reč v Miléte (Sk 20,18-36). Najznámejší slovenský biblista, autor mnohých publikácií, tu podáva rozbor Pavlovej reči k starším z Efezu, ktorým odovzdáva svoj pastoračný odkaz: o modlitbe, o službe ohlasovania evanjelia, o svätosti, o moci Slova, o službe slabým...

Duchovné cvičenia pre kňazov. V zbierke prednášok, ktoré odzneli na duchovných cvičeniach pre novokňazov, autor predstavuje kňaza dneška a ponúka rady, ako žiť pravdivo svoje povolanie uprostred súčasného sveta. Nevyhýba sa ani kritickým momentom v živote kňaza a poukazuje na viaceré úskalia. Kniha je určená prioritne kňazom, laikom však pomôže lepšie pochopiť duchovných sprievodcov, ktorí sú rovnako krehkými ľuďmi ako všetci ostatní.

Skutečnost, že se Církev nachází v hluboké krizi, která otřásá samotnými základy víry, je dnes již zřejmá značnému počtu věřících nejen z řad tradičních katolíků. To, v čem mnozí nemají úplně jasno, jsou příčiny a důsledky krize, které se v současnosti začínají naplno projevovat. Mezi nimi lze uvést nízký počet kněžských povolání, postupný zánik řeholních řádů, výrazný úbytek praktikujících věřících, neznalost základních pravd víry, náboženský indiferentismus, vnitrocírkevní skandály, postupující sekularizaci, ztrátu katolické identity a mnoho dalších.Tato kniha je doposud nejrozsáhlejší dokumentací krize Církve a jejího rozsahu. Hned v úvodu konstatuje, že stěžejní příčinou je Druhý vatikánský koncil a na podporu tohoto tvrzení mimo jiné uvádí i vybraná statistická data. Autor následně systematickým způsobem zkoumá povahu krize i to, jak ovlivňuje neměnnou nauku víry. Jako hlavní příčiny krize vidí omyly týkající se náboženské svobody, ekumenismu a biskupské kolegiality, které věrně odrážejí heslo zednářské Francouzské revoluce volnost, rovnost, bratrství.Autor dále podrobně zkoumá neblahý pokoncilní vývoj, zabývá se novou mší a novými svátostnými obřady i útoky na katolické kněžství v jeho samé podstatě. Forma, kterou si autor pro zpracování zvolil, je osvědčený katechetický model „otázka–odpověď“. Díky tomu může stručně, ale výstižně osvětlit rozpor mezi koncilními novotami a neměnnou katolickou naukou, aniž by zacházel do složitých popisů. Čtenáři tak ponechává volné pole působnosti pro další studium problematiky, ale zároveň naznačuje, kterým směrem se v případě studijního zájmu ubírat. Přehlednosti knihy napomáhá členění do tematických celků jako jsou krize v Církvi, Druhý vatikánský koncil, učitelský úřad Církve, ekumenismus, náboženská svoboda, nová mše aj.Kniha je skutečně vynikajícím kompendiem krize, která má svůj přirozený i nadpřirozený rozměr. České vydání přináší také doslov nakladatele se stručným výčtem stěžejních událostí, které se udály v poslední době.

Kapucíni si v roku 2024 pripomínajú 350. výročie svojej prítomnosti a pôsobenia na Slovensku. Mesto Pezinok prijalo kapucínov s láskou a prví kapucíni, ako aj tí dnešní, si ho rovnako tak zamilovali. Pri tejto príležitosti vyšla publikácia Moje nohy si postavil do šírej krajiny ako pripomienka a vďačná spomienka pre všetkých, ktorých život je prepojený s rehoľou kapucínov. Autor knihy Ladislav Tkáčik - filozof a kapucín, knihu spracoval historiograficky - mapujúc okolnosti príchodu prvých kapucínov do Pezinka, a čiastočne filozoficky - pričom napriek osobnej angažovanosti ponúka na túto udalosť všeobecný, univerzálny pohľad.

Ako progresívna ideológia ohrozuje našu slobodu prejavu. René Pfister vo svojej knihe Pozor na každé slovo kriticky analyzuje, ako moderné progresívne hnutia môžu paradoxne ohrozovať slobodu prejavu. Autor poukazuje na to, že snahy o politickú korektnosť a ochranu menšín často vedú k cenzúre a obmedzovaniu otvorenej diskusie. Pfister ilustruje, ako sa dobre mienené iniciatívy môžu premeniť na nástroje potláčania odlišných názorov a slobodného vyjadrenia. Kniha obsahuje množstvo príkladov zo súčasného spoločenského a politického života, ktoré demonštrujú tento nový trend. Autor skúma, ako sa tlak na zmenu jazyka a správania premieta do obmedzovania akademických a verejných diskusií. Varuje pred nebezpečenstvami, ktoré prináša presadzovanie jedného "správneho" pohľadu na úkor plurality názorov. Kniha sa venuje aj historickým príkladom, kde snaha o utopické ideály viedla k totalitným praktikám a potláčaniu slobôd. Pfister zdôrazňuje, že skutočná sloboda prejavu zahŕňa aj právo na nesúhlas a možnosť kritizovať prevládajúce normy. Pozor na každé slovo je výzvou k zamysleniu sa nad tým, ako dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou menšín a zachovaním základných slobôd. Kniha René Pfistera je dôležitým príspevkom do diskusie o hraniciach slobody prejavu v modernej spoločnosti a jej budúcnosti.

Úcta k Eucharistii v umeleckom diele Dariny Gladišovej je publikácia, ktorá sa snaží prispieť k hlbšiemu pochopeniu významu Eucharistie a úcty, ktorá jej je v Katolíckej cirkvi prejavovaná.Umelecká tvorba súčasnej slovenskej akademickej maliarky Dariny Gladišovej je charakteristická kresťanskou tematikou s dôrazom na Eucharistiu. Medzi dielami s námetom Eucharistie vyniká cyklus šiestich obrazov s názvom Corpus Christi - Telo Kristovo. Obrazy sú nainštalované vo františkánskom kláštore v Bratislave.Monografia rozoberá život a tvorbu maliarky Dariny Gladišovej, spiritualitu jej diel i vlastného života, a následne sa snaží teologicky interpretovať spomenutých šesť veľkoplošných kompozícii s názvom Corpus Christi. Interpretácia čerpá z bibliografie svätého Jána Pavla II. a z Františkánskych prameňov, ktoré maliarku značne inšpirovali. Autorom knihy je slovenský rímskokatolícky kňaz Ján Zoričák, ktorý s Darinou Gladišovou viedol osobné rozhovory.

pastoračné analýzy a výzvy. Jedna zo základných služieb Cirkvi, v každej dobe a aj v tej súčasnej, je zameraná na ohlasovanie radostnej zvesti všetkým ľuďom. Ako hovorí svätý apoštol Pavol: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásať‘ (porov. 1 Kor 9,16).Misie sú prednostná služba, ktorú môže Cirkev preukázať každému človekovi, a celému dnešnému svetu a v tomto zmysle aj rómskemu národu. Rómovia žijú medzi nami a preto je dôležité usilovať sa ponúknuť im radostnú zvesť primeraným spôsobom. Je to výzva predovšetkým pre kňazov, rehoľníkov, ale i laikov, ktorí túžia slúžiť tomuto národu, ale samozrejme je to úloha aj každého veriaceho kresťana, ktorý by mal mať v sebe túžbu svoju vieru odovzdávať ďalej - slovom i príkladom. Aby naša služba medzi Rómami bola čo najefektívnejšia, je dôležité pokúsiť sa poznávať ich špecifiká, aby sa tak na jednej strane dosiahlo odovzdávanie viery primeraným spôsobom, ale na druhej strane prišlo k prekonávaniu bariér, ktoré medzi nimi a majoritou neraz narastajú.Našou úprimnou snahou má byť úsilie o ich všestrannú integráciu, ale v tom duchu, ako to chápe, a v Smerniciach pre pastoráciu Rómov aj popisuje, Katolícka cirkev: „Integráciu treba bezpodmienečne podporiť, pričom má smerovať k plnému začleneniu rómskeho života a rómskych tradícií do celku ostatných kultúr, zároveň s rešpektovaním toho, čo je jej vlastné. Rozhodne však treba odmietnuť pokusy o asimiláciu vedúcu k zničeniu rómskej kultúry tým, že sa rozpustí vo väčšinovej kultúre“ (SPPR53). Niekedy môže byť aj toto dôležitým problémom pre rómsky národ, ktorý chápe snahu majority o ich integráciu ako snahu o zničenie ich kultúry, národa, tradícií a pod. Našou snahou má byt’ pozdvihnutie a očistenie ich kultúry k plnšej dokonalosti a nie jej zničenie. Aj na náboženskom poli nám má ísť predovšetkým o očistenie všetkého, čo nie je zlučiteľné s katolíckou vierou - tu sa dostávame predovšetkým do oblasti povier a nesprávneho morálneho konania, ktoré je v rozpore s desatorom Božích prikázaní.Preto autori predkladanej vedeckej monografie v teoretickej časti ponúkajú čitateľom možnosť nahliadnuť do niektorých špecifík rómskej religiozity a morálky, ako aj do dejín rómskeho národa a sumarizujú aj úsilie Katolíckej cirkvi v pastorácii Rómov. Poznanie týchto skutočností môže byť veľkou pomocou pri zefektívnení pastoračnej služby medzi Rómami.V empirickej časti prostredníctvom kvalitatívneho výskumu uskutočneného dotazníkovou formou, si za hlavný cieľ autori zvolili snahu získať podnety od kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí v rómskych komunitách slúžia, aby sa oni pokúsili zosumarizovať čo vnímajú ako dôležité pre účinnú pastoračnú službu. Možnosť vyjadriť sa dostali aj samotní Rómovia - aké majú oni očakávania od svojich kňazov v pastoračnej službe. Výsledky dotazníkov sú opísané v závere empirickej časti.V prílohe sa ešte nachádzajú postrehy kňaza Martina Majdu a sestry Silvie Zábavovej CJ z ich pastoračnej služby a taktiež základné modlitby v rómskom jazyku a obrázky rómskych blahoslavených, ktoré môžu pomôcť pastoračným pracovníkom pri vyučovaní náboženstva, alebo pri rôznych stretnutiach, kedy by sa dali tieto modlitby a obrázky vhodne použiť.

Tajná cirkev v rokoch 1969 – 1989. Rozsiahlu aktivitu tajnej cirkvi počas obdobia 1969 – 1989 nemala ŠtB schopnosť ani možnosti obsiahnuť v celej šírke. Prispela k tomu atomizácia, utajenie, ako aj konšpirácia jej aktivít. Nedostatok agentov (tajných spolupracovníkov) ŠtB, ktorým by sa podarilo preniknúť do tohto prostredia a nepochopenie pohnútok aktivistov tajnej cirkvi má za následok, že veľké množstvo jej utajených aktivít nie je zachytených v archívoch ŠtB. Doteraz väčšina z nich zostáva neznáma aj pre historikov. Šesť svedectiev zachytených v knihe vytvára akúsi mozaiku aktivít tajnej cirkvi naprieč rôznym spektrom. Zaznamenané osudy majú jednu spoločnú líniu, ktorou je skúsenosť z prostredia tajnej cirkvi počas obdobia normalizácie. Dopĺňajú neznáme a nepoznané stránky novodobých slovenských dejín. S odstupom času sa nám zaznamenané skutočnosti zdajú až neuveriteľné. V skutočnosti iba opisujú reálny a zaujímavý život kresťanského podzemia, plný aktívnej a oddanej spolupatričnosti. Prvý diel knihy Svedectvá doby sa aspoň z malej časti snaží zaplniť medzeru, o ktorej sa archívy ŠtB nezmieňujú alebo len veľmi stroho.

Sprievodca kresťanskej politiky sebeckým svetom. Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností.Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)

Reflexie nad krátkymi výrokmi a poučeniami svätého Theodorosa Veľkého Asketika, ktoré nachádzam vo Filokalii pod názvom „100 duchovných textov“. Zaznamenaná duchovná skúsenosť svätého Theodorosa neponúka systematické učenie o duchovnom živote. Napriek tomu je zdrojom inšpirácie a poznania mnohých jeho zákonitostí.Jedným z dôležitých prostriedkov obnovy duchovného života v našich východných katolíckych cirkvách je návrat k štúdiu diel cirkevných otcov. Tieto diela sú bohatým prameňom poznania, prežitej teológie i katechézy a cenným zdrojom inšpirácie pre duchovný život. Zvlášť ich použitie pre obohatenie našej katechézy, ale i pre prehĺbenie praxe duchovného života, môže prispieť k radikálnej obnove celého systému oboznamovania sa s pravdami našej viery a ich vnášaniu do života.Prv než by sme začali hovoriť o katechéze cirkevných otcov z hľadiska inšpirácie, ktorú nám môže poskytnúť pre našu súčasnú katechetickú prax je hádam potrebné objasniť si, či skôr pripomenúť si samotný význam slova katechéza, a to ako po jeho etymologickej stránke, tak aj v rovine historickej, ako terminus technicus, s presným štylisticko-rétorickým, metodickým i didakticko-pedagogickým významom a ohraničením.Slovo katechéza pochádza z gréckeho slova katechésis odvodeného zo slovesa katecheo, ktoré znamená ozývam sa, vyvolávam ozvenu, zvučím, rozoznievam, nechávam zaznieť hlas zdola. V prenesenom, či obraznom zmysle sa týmto slovom označuje aj spôsob vyučovania, pri ktorom učiteľovo slovo je vlastne odpoveďou na otázky, ktoré zaznievajú v žiakovi, pričom tak ide o akýsi spôsob vzájomnej a spätnej vnútornej ozveny. Ako podotýka sv. Ján Zlatoústy na úvod svojej prvej krstnej katechézy, slovo prihovárajúceho sa musí totiž vyvolať ozvenu v srdci poslucháča:“Neprihovárame sa vám preto, aby ste iba počúvali, ale aby ste si aj pamätali počuté veci a aby ste nám prostredníctvom vašich skutkov dokázali, že sa na nich pamätáte, ba vlastne nie aby ste do dokázali nám, ale Bohu, ktorý pozná tajomstvá mysle. Preto, to čomu vás učíme sa nazýva katechézou, aby vám aj vtedy, keď my nie sme prítomní, znel náš príhovor neustále v mysli.”/1/Po formálnej stránke sa katechéza vždy odlišovala od tzv. kerygmy, teda ohlásenia Božieho kráľovstva, ako aj od tzv. didaskalie, ktorá bola skôr systematickým doktrinálnym výkladom predovšetkým formou homílií, či spisov.Už v apoštolskej dobe sa stretávame s katechézou, ktorej hlásateľmi sú v prvom rade apoštoli, čoskoro sa však k nim pridávajú tzv. evanjelisti (Sk 21, 8) proroci a učitelia (Ef 4,11), využívajúci rozličné dary Božieho Ducha: prorokovať, slúžiť, vyučovať, povzbudzovať (porov. Rim 12, 6).Obsahovo sa už v apoštolskej dobe vykryštalizovali “začiatočné prvky Božích slov” (Hebr 5, 12) a to: pokánie, viera v Boha, krst a vkladanie rúk (birmovanie), vzkriesenie z mŕtvych a eschatologické témy (porov. Hebr 6, 1-3), ktoré mali priviesť k poznania a zdieľaniu základných kristologických právd, ako ich vyjadril sv. Pavol v 1 Kor 15, 3-6. Všetky tieto témy boli ale vždy ohlasované aj v spojení s trojičnou náukou (porov. Sk 19, 3), ktorá sa aplikovala už v základnej krstnej formule “v mene Otca i Syna i Svätého Ducha”, ako ju nachádzame u Mt 28, 19.Poapoštolská doba (1.-3. stor.) nám zanechala svedectvo o katechéze, ktorá vychádzajúc z biblického základu privádza adresáta k formovaniu morálnych zásad a k jeho zaradeniu do cirkevného spoločenstva, ktoré sa stáva osobitným spôsobom viditeľným predovšetkým pri eucharistickom slávení.Nepriame svedectvá o témach ranokresťanskej katechézy nám poskytujú aj prvé apológie. Aj keď apológie sú osobitným literárnym druhom so špecifickou teologickou základňou a finalitou, predsa v nich nájdeme odozvu formálnych i obsahových katechetických postupov. Prvoradý cieľ apológií - obhajoba kresťanského učenia a spôsobu života, určuje a podmieňuje aj ich obsah. Apologéti v prvom rade obhajujú ideu jediného osobného Boha, duchovného a všemohúceho, ďalej obhajujú vhodnosť, nevinnosť a pokojamilovnosť kresťanského spôsobu života, vyvracajúc falošné obvinenia z fanatizmu a sektárskych nezriadeností. Poukazujú na Písma, ako na prameň všetkej múdrosti a dokazujú, ako sa pod vplyvom čností a viery mení duchovný život kresťanov, ktorí sa tak stávajú kvasom spoločnosti.Apológie boli v istom zmysle akousi pred-katechézou, pretože pripravovali pôdu na prijatie a prehĺbenie kresťanských právd v ich kontraste s pohanským či židovským spoločensko-kultúrnym prostredím. Vyvracajúc pohanské, či židovské náboženské, ale aj spoločenské názory a tendencie, apológie dokazovali spásny Boží zásah do ľudských dejín, osobitný plán spásy, teda tú ekonómiu milosti, ktorá sa uskutočnila vo vtelenom Božom Slove, poukazujúc tak na vykupiteľské dielo Krista. Súčasne boli povzbudením k nasledovaniu kresťanských cností a k definitívnemu stotožneniu sa s kresťanskými náboženskými pravdami a životným štýlom.Medzi patristickou literatúrou, ako jej ďalší, takpovediac záverečný vývinový stupeň, majú svoje osobitné miesto spisy asketického charakteru, ktoré sú akoby pokračovaním diel katechetických, či apologetických. Smerujú k prehĺbeniu poznaných právd a ich „vstrebaniu“ do každodenného duchovného života kresťana.Tieto spisy sú teda akoby zavŕšením procesu kresťanskej formácie, ktorá prechádza cez spoznanie právd viery, ich zdôvodnenie, či obhájenie až k ich prijatiu do osobného života.Duchovné reflexie nad asketickými spismi otcov sú v súčasnosti dôležitou formou ich aktualizácie súčasnému poslucháčovi.Preto s veľkou radosťou chcem uvítať aj toto dielo, ktoré približuje, vysvetľuje a aktualizuje slová jedného z cirkevných otcov, ktorého slová boli právom zaradené aj do Filokalie, tohto pamätníka východnej duchovnosti, ktorý aj po stáročiach poskytuje inšpiráciu kresťanskému Východu ale stáva sa stále viac známy a obľúbený aj na Západe.Nech nám všetkým slová otcov i ich interpretácia poslúžia k duchovnému rastu.

Cesta k spáse. Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 3 hodiny 23 minút V každej dobe kresťania čelia veľkému pokušeniu upustiť z radikálnosti evanjelia a prispôsobiť svoj život podľa ducha doby, v ktorej žijú. Niet tomu čo vyčítať, pokiaľ toto prispôsobenie sa svetu nedeformuje vzťah s Kristom a nelimituje ho k minimálnemu formalizmu. Uvažovanie nad učením svätého Teofana Zatvornika vedie k obnoveniu alebo skôr nadobudnutiu správneho duchovného zápalu, k odstráneniu povrchného vnímania duchovného života a k sprevádzaniu na ceste, ktorá vedie k hlbokej jednote s Bohom.

Nový pohled na financování našich farností. Proč se peníze a majetek staví do protikladu k pravému poslání církve? A proč si tohle myslí nejen kritici církve, ale i někteří katolíci? Tato knížka nás zve k tomu, abychom o penězích v církvi uvažovali jinak. Nejsou z principu zlé, jsou důležitou součástí našeho světa. Mohou se stát pokušením, ale mnohem víc i nástrojem pro konání dobra. Pro fungování farností jsou nezbytné a nemůžeme je ignorovat. Autoři zde nevedou abstraktní disputace ani neanalyzují financování celé církve. Dávají užitečné náměty, jak smysluplně financovat poslání církve v konkrétní farnosti. Farnost je klíčovým místem, kde se uskutečňuje poslání církve a kde se formuje zdravý vztah k penězům.Kniha je určena farářům, pastoračním asistentům, účetním i těm, kdo ve farnostech nesou odpovědnost za organizaci a financování; členům farních, pastoračních a ekonomických rad, dárcům, manažerům a dalším profesím. Chce povzbudit k přehodnocení dosavadních fundraisingových aktivit a inspirovat k ekonomickému i duchovnímu ozdravění farnosti.P. Michael White je knězem arcidiecéze Baltimore a farářem kostela Narození Páně v Timoniu v Marylandu. Teologii a ekleziologii absolvoval na papežské Gregoriánské univerzitě v Římě. Během jeho působení ve farnosti Narození Páně se téměř ztrojnásobila návštěvnost nedělních bohoslužeb, vzrostla podpora poslání církve i finanční příspěvky určené na pastorační projekty. Jeho nejznámějšími knihami jsou Rebuilt (Znovuzbudovaná), kde se líčí znovuzrození farnosti Narození Páně, a Rebuilt: The Field Guide (Praktický průvodce obnovou farnosti).Tom Corcoran nesl ve farnosti Narození Páně v Timoniu odpovědnost za pastoraci mládeže, byl koordinátorem pastorace dětí a animátorem malých společenství. Dnes je laickým spolupracovníkem faráře: odpovídá za přípravu tematické náplně nedělí, za strategické plánování a za péči o farní zaměstnance.

Číta: David Bouma Celkový čas: 4 hodiny 38 minút Nové a neotřelé pohledy na věrouku a moderní katechezi katolické církve: přesně to nabízí cyklus pořadů, ve kterém se doktor teologie David Bouma zabývá také otázkou, čemu u nás lidé věří a proč. Z čeho vychází učení církve? Co to vlastně církev je a jak tento pojem máme správně chápat? I tomu se věnuje seriál O katechezi od Adama.

Duchovní, teologický a historický výklad Janových pašijí. Autor přibližuje hloubku a krásu klíčové události dějin spásy – utrpení a oslavení Ježíše Krista.Nejprve se zabýváme specifickým způsobem janovského myšlení a vyjadřování. Poté sledujeme jednotlivá zastavení na Ježíšově cestě – jak se vydává těm, kdo ho přicházejí zatknout, jak je vyslýchán, odsouzen, ukřižován i pohřben. Konečné slovo má ale Bůh – v Ježíšově vzkříšení a setkávání s učedníky.Janovy pašije jsou prozářeny světlem povelikonoční víry. Kde je kříž, tam je i vzkříšení. Kde je vzkříšení, tam jsou ti, kdo věří v Krista, milují ho, radují se z Pánových tajemství a prožívají je v prosté každodennosti.

Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989. Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už špecificky profilované: politika, história, informácie... Spoločenstvo Fatima vydávalo takmer pätinu všetkých občiansko-náboženských periodických samizdatov na Slovensku. Ak k tomu pripočítame aj samizdaty vydávané jeho spolupracovníkmi, celkovo do jeho priameho okruhu patrilo viac ako 40 percent týchto samizdatov. Spoločenstvo sa podieľalo na vytlačení a distribúcii viac ako 3 000 000 strán samizdatu a spolu so svojimi spolupracovníkmi to bolo od šesť do sedem miliónov strán. Kniha podrobne opisuje vznik periodických samizdatov: Jubilejný rok, Náboženstvo a súčasnosť, Katolícky mesačník, Príloha mladých a Zrno, ich tlač, obsah, ako aj distribúciu.

Zjednotenie cirkvi zo židov a z národov pre Kristov návrat. Predstavte si situáciu, že jedna rodina má jedináčika syna. Je milovaný, vyrastá s tým, že jedného dňa všetko zdedí… A potom sa jedného dňa rodičia rozhodnú, že si adoptujú ešte niekoľko ďalších detí. Ten syn sa naštve. Jednoducho nedokáže zniesť to, že on už nie je ten jediný a napokon odíde z domu.Rodinka funguje ďalej. Adoptované deti sa cítia akoby boli vlastné…Zrazu po dlhom, dlhom čase sa prvorodený syn, vlastný syn opäť vráti domov. Ako zareagujú adoptované deti? Príjmu ho naspäť? Dajú mu naspäť pozíciu prvorodeného syna? Uvedomia si, že on je vlastný syn a ony sú len adoptované?Keď apoštol Pavol v 11. kapitole Listu Rimanom predstavuje Boží plán s Izraelom a národmi, vykresľuje obraz „Olivového stromu“ a nazýva ho tajomstvom. Je tak ohromený Božou múdrosťou, že volá: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11,33-34)V knihe Tajomstvo olivového stromu sa vám autor pokúsi poodhaliť toto tajomstvo.

Formácia bohoslovcov v Prešovskom biskupstve v rokoch 1818-1968. Publikácia je rozdelená do štyroch samostatných podkapitol, ktoré predstavujú formáciu gréckokatolíckych bohoslovcov, ktorí sa pred svätením za kňazov mohli oženiť. Kniha opisuje teologické štúdia bohoslovcov v Užhorode, Budapešti, Ostrihome, Trnave. Ostatné stránky knihy sa už venujú založeniu kňazského seminára v Prešove (rok 1880). Predstavujú jej profesorov a odborných učiteľov. Čitateľ sa v knihe dozvie o živote bohoslovcov počas vojen, ako trávili voľný čas, odkiaľ prichádzali študovať, kedy a prečo nemohli dokončiť teologické štúdium.

Monografie I řekl Bůh zaceluje velkou mezeru v díle českých teologů, protože opravdu současná, původní, kompletní teologie stvoření v našem jazyce po mnoho desetiletí nebyla k dispozici. Důsledné promýšlení všech témat klasického pojednání o stvoření a také řady otázek teologické antropologie ve světle tajemství Boha Otce, Syna a Ducha svatého dává tomuto zpracování zcela originální ráz i vzhledem k tomu, co v této věci nabízí mezinárodní scéna. Hlavním společným jmenovatelem úvah o trojičním prazákladu veškerého bytí je svoboda a důstojnost nejenom osob Trojice, ale především člověka. Dílo je adresováno v první řadě těm, kdo se věnují křesťanské teologii, ať už jako přednášející, nebo posluchači, případně mají o danou formu racionality hlubší zájem.

Prečo ľudia umierajú?Odkiaľ sa berie zlo?Prečo nie sme dobrí na tých, ktorých máme radi?Prečo sa život niekedy zdá bezútešný?Existuje Boh?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží hľadať odpovede Eva Sussová pomocou krátkej diskusie v knihe Všetci sa pýtajú prečo. Kniha je určená čitateľom v každom veku, pretože ľudia si kladú filozofické otázky v priebehu svojho života neustále.

Trebišovský kláštor bol založený v roku 1502 palatínom Imrichom Perényim, ako jeden z mnohých pavlínskych kláštorov v Uhorsku. Jeho trvanie ukončila reformácia, ktorej stúpencom sa stal syn zakladateľa kláštora Peter Perényi v roku 1530. Správy hovoria až o jeho zbúraní a ruinách. Farnosť zaujali kalvínski kazatelia na dlhé obdobie, keď vlastne existovali až dve protestantské farnosti do roku 1630.Pavlíni sa vracajú v roku 1650, lebo mesto a región má nedostatok kňazov a rekatolizácia si vyžiada jeho obnovu. Páter Augustín Benkovič, OSPPE s dvoma bratmi sa usiluje o jeho znovu vystavenie. Ku kláštornému kostolu pribudujú okolo roku 1661 aj hranolovú vežu. Ich misionársky zápal sa prejavuje aj v regióne, kde postupne získavajú naspäť stratené katolícke farnosti a obnovuje sa v nich katolícka viera. Rekatolizácia si vyžiada množstvo námahy aj obetí. Niektorí bratia prinášajú najvyššiu obetu života v dôsledku prenasledovania zo strany inovercov a iní v dôsledku epidémie.V trebišovskom kláštore identifikujeme 36 rehoľníkov, 14 priorov kláštora, 9 kazateľov, 11 kňazských rehoľných osobností, 6 literárne činných spisovateľov a prekladateľov, 3 profesorov na rehoľných gymnáziách, ktorí predtým alebo potom pôsobili v trebišovskom kláštore. Ich vplyv bol veľmi priaznivý na obyvateľov mesta a duchovný stav farského spoločenstva. Prior sa stáva zároveň aj jej farárom. V pastorácii mu pomáhajú kazatelia i poverení rehoľní kňazi.

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. ŠTÚDIAMiroslava Trogová • Sedem slobodných umenív diele Aurélia Augustina a BoéthiaPavel Prihatný • Vavrinec z Brindisi a Máriin Magnificat.Láska sa rodí z poznania dobraFrederic Raurell • Objavenie vteleného slovaprostredníctvom kritickej exegézyWillibrord-Christian van Dijk • Vúle Boží ve františkánské spiritualité Erika Brtáňová • Umelecká hodnota pohrebnej reči Serafína Piščeka Ladislav Tkáčik • Poznámky k fenomenológii samoty FONTESBoéthius • De institutione musica 1,1-14 Boéthius • Institutio arithmetica I-VVARIAVojtech Rudolf Rajner. K 20. výročiu úmrtia

Prijmite pozvanie nahliadnuť do útrob trebišovského gréckokatolíckeho chrámu optikou majstrovských fotografií a sprievodného textu tejto publikácie. Aby sme uprostred pluralitného a globalizovaného sveta pamätali na duchovné dedičstvo našich otcov a dedov, treba oceniť zámer autora sprístupniť nepoznanú krásu tohto chrámu širšej verejnosti. Veď v rýchlom tempe života sme dnes už pozbavení schopnosti obdivovať pravú krásu, ako odlesk pokornej, pracovitej a modliacej sa duše umelca. Krása je viac ako súzvuk farieb alebo tónov. Ona je vlastnou sestrou dobra a pravdy, teda atribútov samého Boha. Objekt chrámu v sebe skrýva okrem sakrálneho umenia predovšetkým duchovný rozmer. Preto nestačí chrám len obdivovať, ale je potrebné ho aj navštevovať a v jeho atmosfére harmonizovať svoje vnútro. Každý človek je v chráme vítaný, či už príde ako turista, alebo ako veriaci, len ak príde s dobrou vôľou a správnou túžbou.

Róbert Sarka od roku 2003 pôsobí ako pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Zaoberá sa fundamentálnou teológiou predovšetkým z pohľadu dialógu s vedou, kultúrou a inými náboženstvami. Zameriava sa na publikácie určené pre katechétov.

Jezuitský páter Leopold Slaninka, prvý slovenský absolvent Inštitútu psychológie na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, vo svojej knihe Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života vychádza z potvrdenej tézy, že črty osobnosti človeka sa formujú už v ranom detstve, v zmysle príslovia: „Povedz mi, ako ťa vychovávali, a ja ti poviem, kto si.“ Základy tejto teórie položili osobnosti psychoanalytickej vedy 20. storočia Sigmund Freud, Erik Erikson a Otto Kernberg. Autor odvážne prešiel od citového vývinu človeka až za hranice exaktnej psychológie. Obohatil ju o rozmer náboženského vývinu dieťaťa, najmä v jeho interakcii s rodičmi, čo ho neskôr uschopňuje utvárať osobný vzťah s Bohom. Odkrýva témy, ako sú: základná dôvera, zdravé sebavedomie, pocity hanby a viny či strachu z Boha alebo z trestu za hriech, a zároveň sa zamýšľa nad špecifickou úlohou matky a otca vo výchove. Ďalej sa zamýšľa nad tým, ako súvisia jednotlivé povahové črty a štruktúra osobnosti s vývinom v ranom detstve. Publikácia je vhodná najmä pre rodičov, ktorí na základe nových poznatkov hlbšie porozumejú vývinu vlastného dieťaťa a tak sa môže stať pomôckou pri jeho výchove. Inšpirujúcou však môže byť aj pre kresťanských psychológov, pedagógov, kňazov a všetkých, ktorí sa usilujú o hlbšie sebapoznanie, vnútornú rovnováhu, a o kultiváciu psychologických a zároveň duchovných aspektov ľudskej osobnosti.

Monografia nadväzuje na celoživotné dielo popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa, ba možno povedať, že ho inšpiratívne završuje. V tejto knihe sa totiž skúmaná problematika nepredstavuje ako štúdia či rozprava s relatívne uzavretými závermi a tézami, ale skôr ako bádateľský projekt, ktorým chce autor naznačiť, akými smermi sa bude - a ako by sa malo - uberať bádanie v problematike Boha. V neposlednom rade ide o dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie.Po metodologickom a cieľovom uvedení do štúdie autor načrtol v základnom obryse dejinno-vývojovú emergenciu teológie z celostného pohľadu, prameniacu z jej dejinných smerov, prúdov a typov. Centrálnu kapitolu predstavuje návrh konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení. Za rôzne exemplifikácie tohto postupu možno považovať ďalšiu, najrozsiahlejšiu kapitolu, ktorej obsahom sú základné východiská pri tvorbe konceptu teologickej filozofie v celostnom porozumení. Keďže ide len o projekt, zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú relatívne väčší hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógoch a konfrontáciách najmä s inými mysliteľmi. Až potom bude účelné pristúpiť ku koncipovaniu ucelenej vedeckej štúdie, poprípade monografie.Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Otázky sexuálního zneužívání v katolické církvi. Sexuální skandály otřásly v poslední době katolickou církví zejména v USA, Irsku a v německy mluvících zemích. Oběti sexuálních zločinů, které se odehrály před několika desítkami let, se dnes hlásí o slovo a na světlo dne se dostávají zranění, o nichž se dlouho mlčelo. Pod drobnohledem veřejnosti se ocitly výchovné instituce katolické církve.Autor se pokouší podat přesně rozlišujícím jazykem především psychologický obraz příčin zranění, která mnohdy vyrůstají z dobře míněných pokusů o pomoc a empatii. Kromě mnoha kazuistik (celibát, homosexualita, pedofilie, efébofilie) nastiňuje také možné cesty k prevenci sexuálních přečinů a především k uzdravení. Naznačuje také, jaká cesta vede k vyvážené a zdravé sexualitě Bohu zasvěcených osob, ale také vychovatelů a pomáhajících profesí. Kniha není pokusem o obžalobu církve, ale o porozumění složitému předivu vztahů, které se právě ve spirituálním prostředí mohou proměnit v mocenský nástroj vychovatele-pastýře k vychovávanému-dítěti. Wunibald Müller je teolog, psycholog a zkušený psychoterapeut, spolu s Anselmem Grünem vede dům pro duchovní obnovy v benediktinském opatství Münsterschwarzach v Německu. Je autorem řady knih, v Portálu vychází také Zamilovanost (2011).

Vztah je jedním ze základních filosofických pojmů. O všech věcech totiž můžeme uvažovat nejenom tak, jak se vyskytují samy o sobě, ale i s ohledem na skutečnosti jiné, k nimž se nějakým způsobem vztahují. Jsou-li tedy věci nějakým způsobem uspořádané, jako když jedna pochází z druhé nebo je k druhé zaměřena, sčítáme-li či odčítáme, nacházíme-li nějaké společenství, jazyk či osoby, poznáváme-li či milujeme, uvažujeme-li o zaměření všech věcí k Bohu a Boha ke světu, všude tam se setkáváme se vztahem. Jednoduše řečeno, vše, co existuje, se vztahuje k jinému. To nás zcela přirozeně vede k tomu, že začneme uvažovat o samotném vztahu.

Z obsahu:Andrej Botek · Primárna dispozícia bratislavského kláštora kapucínov do 30-tych rokov 18. storočiaKristína Pavlovičová · Gavlovičov písací stôl ako kazateľnicaYves Congar · Svätý František alebo absolútnosť evanjelia v kresťanstveLadislav Tkáčik · „Kto nájde svoj život, stratí ho...“ Náčrt fenomenológie povolania k zasväteniuErika Juríková · Marta Dobrotková · Historia domus ako prameň. Na príklade kroniky pezinského kapucínskeho kláštoraĽubica Ilievová · Erika Juríková · Pôsobenie Milosrdných sestier Svätého kríža v chirurgickej operačnej sále Trnavskej nemocnice v kontexte dejín ošetrovateľstvaViliam Ockham · Princíp biblie alebo o tom, či sú čnosti poprepájané?Fundačná listina pezinského kapucínskeho kláštora od Juraja Selepčéniho, ostrihomského arcibiskupa, z roku 1674.

Jezuitská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany 2016. Projekt Umenie Ducha prebieha v predsieni jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch od roku 2011. Dlhodobo vytára priestor pre dialóg sakrálneho prostredia a umeleckých diel, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Nadväzuje na katalóg Umenie Ducha.Návrat súčasného umenia do chrámu, ktorý mapoval prvých päť rokov projektu. Počas roka 2016 sa zameral na Rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Tematicky do neho prispelo 11 umelcov, ktorí nám približujú rozmanité podoby Božieho milosrdenstva, do ktorého sme pozvaní vstúpiť aj my.

Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989. Monografia Fortes in fide - Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989 prináša výsledky prieskumu, konaného v rokoch 2010 - 2012 s 34 účastníkmi 11 formačných zoskupení. Formou uzavretých i otvorených otázok sumarizuje a hodnotí túto skúsenosť, ktorú dáva do kontextu s Magistériom i knižnou tvorbou na jednotlivé oblasti formácie, ktorá v danom období vznikla na Slovensku.Prvá kapitola prináša širší i užší historický rámec prenasledovania Katolíckej cirkvi na Slovensku, kde osobitným prínosom je hodnotenie jednotlivých aspektov prenasledovania zo zorného uhla spirituality.Druhá kapitola sumarizuje tajnú formáciu v jednotlivých formačných skupinách (9 reholí, 2 inštitúty). Pre dalšie štúdium problematiky i dejiny tejto kapitoly života Cirkvi na Slovensku sú osobitným prínosom tematicky spracované výpovede priamych svedkov formácie.Práca predstavuje prvé ucelené spracovanie danej témy, čo nesie v sebe jej aktuálnosť, pochopiteľné limity i otvorenosť pre jej následné tvorivé i kritické spracovanie. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (Trenčín, 1963) v časoch totality absolvoval časť tajnej formácie, v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval I. cyklus filozofie a teológie na Lateránskej univerzite a špecializáciu na Inštitúte spirituality Gregoriánskej univerzity (ThLic.) V rokoch 1986 - 2001 pôsobil ako odborný asistent na Katedre dogmatiky CMBF UK v Bratislave, od roku 2006 prednáša na Katedre žurnalistiky KU v Ružomberku. Tu v roku 2012 obhájil dizertačnú prácu „Spiritualita médií v živote a tvorbe Juraja Tôrôka“ (PhD.) a v roku 2013 na CMBF UK prácu „Tajná kňazská formácia na Slovensku v rokoch 1969 - 1989“.

Návrat súčasného umenia do chrámu. Projekt Umenie ducha - Návrat súčasného umenia do chrámu vytvára priestor pre diela, ktoré reflektujú témy kresťanstva. Päťdesiat diel, ktoré boli počas piatich rokov vystavené v medzipriestore pred vstupom do jezuitskej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v centre Piešťan, vytvorili súčasní renomovaní umelci v rôznych časoch a médiách, ako súčasť voľnej tvorby.Ponúkajú nám možnosť tvorivo vstúpiť do hĺbky stále aktuálnych posolstiev kresťanstva z pohľadu človeka 21. storočia.

Text zahrnuje dílčí momenty deseti přikázání Desatera, uchopené v širších souvislostech teologie narativní (vyprávěcí). Jde totiž o událost či příběh osobního zrání a rovněž o individuální rozlišení, třebaže biblický odkaz zůstává závazný a stále týž.Duchovní život, který hledá vztahovou rovinu zakoušené svobody, pak může překonat zúžené moralizující stanovisko.

Druhý diel edície prameňov Andrej Hlinka - Prejavy a články pokrýva obdobie prvej Československej republiky a vzhľadom na rozsah je rozdelený do dvoch zväzkov.Prvý zväzok prináša 515 dokumentov v plnom znení vybraných so snahou o maximálnu možnú úplnosť. Obsahuje všetky významné články A. Hlinku, parlamentné prejavy a prejavy na významných politických a spoločenských podujatiach. Osobitne cennú časť dokumentov tvoria interview s Andrejom Hlinkom, ktoré poskytol domácim i zahraničným periodikám. V edícii sú zaradené aj Hlinkove listy iným osobnostiam, ktoré boli publikované v periodickej tlači a v neperiodických publikáciách. Zaujímavou stránkou Hlinkovej, a vôbec ľudáckej publicistiky boli zásahy štátnej cenzúry, ktorej sú v jednotlivých textoch vyznačené a čiastočne aj rekonštruované podľa archívnych podkladov.Dielo má všetky predpoklady prispieť k hlbšiemu poznaniu dobových reálií a k zhodnoteniu významu neprehliadnuteľného účastníka spoločenských a politických pohybov tej doby.

Táto klasická obrana biblického kresťanstva spísaná pred storočím ako odpoveď na liberalizmus, ktorý sa v cirkvi rozmohol začiatkom 20. storočia, etabluje dôležitosť biblického učenia a porovnáva učenie liberalizmu a biblického kresťanstva o Bohu, človeku, Biblii, Kristovi, spasení a o cirkvi. Dielo Kresťanstvo a liberalizmus od J. Greshama Machena si zachovalo svoje opodstatnenie naprieč desaťročiami od svojho pôvodného vydania v roku 1923. Časopis World ho zaradil medzi 100 najlepších kníh druhého tisícročia a časopis Christianity Today medzi 100 najlepších kníh dvadsiateho storočia.J. Gresham Machen (1881 – 1937) bol profesorom Nového zákona na Westminsterskom teologickom seminári vo Filadelfii. Je tiež autorom kníh Christian Faith in the Modern World, What is Faith? a The Origin of Paul´s Religion.

Publikace přináší překlad dvou věroučných konstitucí IV. lateránského koncilu (1215), dekretálů Firmiter a Damnamus, jež obsahují nově formulované vyznání víry katolické církve a zpřesněné učení o Boží Trojici, a komentář, který k těmto textům sepsal svatý Tomáš. Jde o jediná Tomášova opuscula, jež se týkají takto významného, jemu takřka soudobého stanoviska učitelského úřadu církve. Jednota obou dekretálů spočívá podle Tomáše v tom, že oba rozvíjejí vlastní a jedinečné dogma křesťanů: učení o svrchované Trojici. Úvodní studie vysvětluje problematiku názvu Tomášova pojednání a jeho tématu, rozebírá okolnosti a čas jeho vzniku, prameny a způsob, jímž Tomáš své předlohy vykládal, a zasazuje jeho přístup do kontextu jiných soudobých komentářů k dekretálům.

Stručný průvodce po II. vatikánském koncilu se zaměřuje na jeho hlavní dokumenty – konstituce Sacrosanctum concilium (o posvátné liturgii), Lumen gentium (o církvi), Dei verbum (o Božím zjevení) a Gaudium et spes (o církvi v dnešním světě). Koncilu se zúčastnilo přes 2500 osob – nejvíc v dějinách církve, mezi nimi i nekatoličtí křesťané a řada žen. Sněm se neobrací jen k věřícím, ale ke všem lidem. Má pastorační charakter, respektuje poznatky moderní vědy a hovoří srozumitelnou řečí.Petr Soukal (* 1991) - kněz Královéhradecké diecéze. Od roku 2017 působil jako farní vikář v Havlíčkově Brodě. Vystudoval teologii na Papežské lateránské univerzitě a na Papežské gregoriánské univerzitě. Spolupracuje na projektech Liturgie.cz, především na tvorbě vzdělávacích videí, Jarních miniškolách liturgiky a Letních školách liturgiky. S Radkem Tichým napsal publikaci Křest. Biřmování. Eucharistie: Rozpravy o liturgii (2020).