Spoločenské vedy

2.vydanie. Slovenské národné obrodenie bolo neoddeliteľne prepojené s kresťanským svetonázorom a katolícki i evanjelickí kňazi v celom 19. storočí predstavovali vedúcu a najiniciatívnejšiu vrstvu slovenského života. Aj v medzivojnovom období sa kňazi a biskupi oboch konfesií aktívne zapájali do vrcholovej politiky. Napriek tomu sa téme slovenského konfesionalizmu, jeho podobám a vplyvu na slovenskú politiku venuje malá pozornosť. Podobne je na Slovensku zabudnutá postava novinára, publicistu a historika Konštantína Čulena, ktorý bol najmä v období prvej Slovenskej republiky najpopulárnejšou osobnosťou verejného života. Predloženej problematike sa venuje Matúš Chrtiansky v publikácii Konfesionalizmus Konštantína Čulena počas prvej Č-SR 1918 - 1938, ktorá je 58. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Božia tvár - najnovšia kniha od plodného anglického filozofa Rogera Scrutona, je jasná a pôsobivá filozofická kritika toho, čo Scruton opisuje ako „ateistickú kultúru, ktorá okolo nás rastie“. Na začiatku tejto krátkej (165-stranovej) práce poznamenáva, že súčasnú „ateistickú kultúru“ bude diagnostikovať ako intelektuálny i morálny fenomén. Ako jeho argumentácia pokračuje, je zrejmé, že tieto dve dimenzie problému nemôžu byť od seba v skutočnosti úplne oddelené. Je to preto, že podľa Scrutonovej analýzy sú súčasné intelektuálne myšlienky a systémy, ktoré popierajú chápanie Boha alebo „skutočnú prítomnosť“ duchovnej reality, vždy čiastočne motivované „túžbou po uniknúť pozornosti súdu“ (2).Toto je skutočne morálny problém a Scruton presne stavia do centra častých a všadeprítomných prejavov túžby odčarovať, znehodnotiť a znesvätiť všetko, čo zaváňa sviatostným a transcendentným.

O ceste na koncil do Florencie a späť. Kniha sprístupňuje literárnu pamiatku 15. storočia, opisujúcu cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentský koncil. Jej jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na koncil a späť (1437 − 1440). Suzdaľský autor v nich s detskou otvorenosťou voči svetu opisuje nemecké, talianske, chorvátske a uhorské mestá – ich stavebné, kultúrne a umelecké výdobytky. Travelóg zachytáva aj dianie na Florentskom koncile. Robí tak veľmi vecným spôsobom, bez akýchkoľvek teologických pochybností. Udalosti vo Ferrare a Florencii, ako i dôležité zastávky putovania, datuje s veľkou presnosťou, čím sa radí k faktograficky spoľahlivým, nepolemickým písomným pamiatkam spätým s cestou na koncil. Vzácnosť Suzdaľského travelógu spočíva v tom, že vznikal simultánne s opisovanými udalosťami – a tak je prvotným svedectvom o dianí vo Florencii.Sprievodný text knihy pozostáva z komentárov, ktoré dávajú putovanie suzdaľskej koncilovej delegácie do kontextu. Dôraz na úsek spiatočnej cesty, ktorý viedol aj územím súčasného Slovenska, odkrýva hodnotu prameňa ako dokumentu o recepcii Florentskej únie v Slovanmi osídlených krajoch. Suzdaľský travelóg je dôkazom o florentskej dejinnej stope, v našej súčasnej historiografii temer odviatej – napriek tušeniu, že práve Florentská únia trvalo ovplyvnila kultúrne a politické smerovanie Uhorska a založila priaznivé podhubie pre myšlienku obnovenia jednoty kresťanov. Komplexná interpretácia jedinečného historického prameňa, ktorý dlho zostával na okraji vedeckého skúmania, predstavuje nóvum i v medzinárodnom kontexte, keďže vtedajšie udalosti ukazuje v celkom inom svetle než etablovaný historický naratív, formujúci sa v zložitom procese antilatinských kompilácií neskoršieho dáta.Anna A. Hlaváčová pôsobí v Centre spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa venuje teórii a dejinám obrazovej a performatívnej kultúry. V poslednom desaťročí svoj záujem o dejiny komunikácie medzi Východom a Západom zaostruje na problematiku Florentského koncilu, pričom sa opiera o vlastný archívny výskum cyrilických písomných pamiatok.

(zmenšená verzia). Vydajte sa na unikátnu prehliadku košickej metropolitnej katedrály.Nádherne graficky spracovaná kniha o najväčšom kostole z obdobia gotiky na Slovensku, ktorý vybudovali ako veľkolepý farský kostol mesta a dnes nesie aj titul katedrálneho chrámu. Dóm svätej Alžbety sprevádzal Košice storočiami a stal sa nezameniteľným symbolom mesta, jeho histórie a kultúry. Kniha vás prevedie dómom, jeho dejinami, vzácnymi pamiatkami, obrazmi a kontextmi v detailoch, celkoch aj v presahoch od minulosti po súčasnosť.Autorom fotografií je svetoznámy český fotograf Jan William Drnek. Použitím špeciálnej techniky a najnovších technológií zhotovil unikátne snímky, pri ktorých budete mať pocit, že sa pozeráte na skutočný trojrozmerný objekt. Ambíciou fotografií nie je umeleckým spôsobom interpretovať pamiatku. Naopak, podávajú ju v technicky precíznych záberoch, ktoré sprostredkúvajú realitu vernú pohľadu ľudského oka. Niektoré detaily uvidíte na fotografiách dokonca lepšie než voľným zrakom priamo v katedrále.Publikácia má 304 strán, obsahuje viac ako 180 fotografií a vychádza v roku, keď si košická arcidiecéza pripomína viaceré výročia: 220 rokov od svojho vzniku (1804), nedožitých 100 rokov nášho rodáka Jeho E. Jozefa kardinála Tomka, ktorý spočíva v starobylých kryptách dómu, či nedožité 90. narodeniny prvého košického arcibiskupa metropolitu Jeho E. Mons. Alojza Tkáča.

Podle dosud převládajícího mínění v řadách zájemců o problematiku křížových výprav byly tyto středověké aktivity výsledkem rozpínavosti imperialisticky laděného středověkého křesťanství. Tento názor však výrazně zkresluje skutečnost. Celé toto hnutí vrostlo do evropské politiky, kde se utkávala církevní moc s mocí světskou, papežové s císaři i jednotliví králové mezi sebou, přičemž tento historicky vzniklý fenomén také rozhodujícím způsobem ovlivnil dobovou kulturu i tehdejší vědomosti o světě. Autor se ve své publikaci pokusil nabídnout čtenáři nezaujatý pohled na křížové výpravy, oproštěný od ideologických předsudků osvícenců předchozích století, a vycházel přitom z posledních studií některých nově publikovaných dokumentů. Zabývá se obdobím od výzvy ke konání výprav až do pádu posledního křižáckého státu v Levantě. Text knihy je tematicky doplněn dobovými ilustracemi a četnými chronologickými tabulkami, které usnadňují orientaci čtenáře v této kapitole evropských dějin.

Studia Capuccinorum Boziniensia sú jediným recenzovaným vedeckým periodikom pre františkánske štúdiá, humanitné a historické vedy vydávaným na Slovensku.Texty zhromaždené v tomto čísle ročenky majú napomôcť tomu, aby bola človeku sprístupnená cesta k jeho vnútornému priestoru, k tomu najvlastnejšiemu domovu "aby skrze jeho Ducha mocne silnel ... vnútorný človek." (Ef 3,16).

Martyrologium katolické církve v českých zemích ve 20. století. Biografický slovník Mučedníci a oběti pro Krista zachycuje životní osudy katolických křesťanů všech národností žijících v českých zemích, kteří násilně zahynuli v období dvou totalitních režimů 20. století. Perzekuci kněží, řeholnic, řeholníků, katolických laiků, v mnoha případech i celých rodin a řeholních společenství zachycuje 260 detailně zpracovaných životopisných hesel. Cennou součástí publikace je i 239 portrétních fotografií mučedníků a mučednic z českých i zahraničních zdrojů. Slovníková příručka je rozčleněna do tří oddílů. První zachycuje běsnění nacistických okupantů za druhé světové války (1938–1945). Druhý připomíná kněžské a řeholní oběti tzv. divokého odsunu Němců v roce 1945. Třetí část shromažďuje poznatky o obětech komunistického režimu (1948–1989).Kniha, na níž se pod vedením Jana Stříbrného podílelo čtyřicet autorů, je dosud nejúplnější prací o svědcích víry a obětech z řad katolických křesťanů v naší zemi.„Martyrologium je plné úžasných svědectví lidské statečnosti, věrnosti a hrdinství obyčejných lidí. Nebyli to superhrdinové z filmů, ale normální lidé, kteří se dostali do mimořádně těžkých okolností a obstáli v nich, dozráli v utrpení a osvědčili hrdinské ctnosti. Vítám tyto životopisné portréty svědků Kristových jako malé splacení dluhu našim velkým předkům i jako nabídku pomoci současné generaci poučit se z dějin, aby se v naší generaci nemusely opakovat jejich bolestné zkušenosti.“Jan Graubner, arcibiskup pražský

Pochopit fenomén, jenž provází lidstvo po dvě tisíciletí a je jedním ze základních determinantů jeho dějin, není lehký úkol. Tím fenoménem je křesťanství a učencem, který mu zasvětil své celoživotní bádání, je prof. Otakar A. Funda. Na své cestě musel překonat nejednu překážku od otevřeného nepřátelství až po otevřené nepochopení, ale jeho vytrvalé úsilí přineslo své plody nejen v podobě jeho prací, zejména takových jako Křesťanství, jev lidských dějin a kultury (1992), Víra bez náboženství (1994), Mezi vírou a racionalitou (2003) a zvláště Ježíš a mýtus o Kristu (2007), ale také prostřednictvím mnohých studentů, jež ovlivnil a zasvětil do tohoto bádání. V knize, do níž přispěla nikoli malým dílem i jedna z jeho nejmladších studentek, se vrací ke klíčové fázi dějin křesťanství, k jeho vzniku a ranému období. Funda a jeho spoluautorka sumarizují své myšlenky a interpretace tématu a zároveň je aktualizují některými odkazy k současným kontextům. Dokazují tak, že jde o stále otevřené a živé téma.

Kniha přináší vhled do prostředí a okolností, v nichž žil a působil Ježíš Nazaretský. Je věnována nejen konkrétní historické, náboženské, sociální a politické problematice spojené s Ježíšovým narozením, působením, smrtí a zmrtvýchvstáním, ale poskytuje i širší pohled na předchozí a následné dění. V pěti rozsáhlých částech může čtenář sledovat události a okolnosti, které mu napomohou lépe pochopit, k jakým změnám a nábožensko-společenským proměnám v 1. stol. n. l. v souvislosti s Ježíšem a jeho hnutím docházelo. Dobře známé antické dějiny kniha ukazuje ve vztahu k osudu tehdy málo známého proroka a učitele, jehož násilná smrt vzápětí začala měnit dějiny. Zároveň může sloužit jako zdroj informací pro ty, kdo chtějí lépe rozumět novozákonním textům jakožto textům, které vycházely z konkrétní historické zkušenosti.

Didaktická antológia anotovaných gréckych textov. Peter Málik je odborný asistent na Katedre teológie a katechetiky Univerzity Mateja Bela. Venuje sa textovej kritike, gréckym a koptským rukopisom Novej Zmluvy a edičnej činnosti. Je aj autorom Gréckej čítanky pre teológov, ktorá je didaktickou antológiou anotovaných gréckych textov. Hlavným cieľom čítanky je premostiť poznatky základov gréckeho jazyka a prácu s reálnymi gréckymi textami, s ktorými sa študenti teológie stretávajú počas štúdia či neskôr v cirkevnej alebo akademickej praxi. Publikácia obsahuje kratšie texty s didaktickými anotáciami. Anotácie pozostávajú z glosárov slovnej zásoby ku každému textu a gramatických analýz zložitejších tvarov. Čo sa týka samotných textov, nájdeme v nej najmä novozmluvné pasáže, pasáže zo Septuaginty a tri neskoršie ranokresťanské texty. Na spestrenie sa v antológii nachádzajú aj časti zo štyroch rukopisných verzií Evanjelia podľa Jána.

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4-7).Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzovať, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha.Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).

Číta: Miron Keruľ-Kmec Celkový čas: 5 hodín 36 minút Zbierka duchovných textov svätého Theodorosa Veľkého nemá ambíciu byť učebnicou duchovného života, ktorá sa v rámci určitého systému dotýka každého jeho detailu. Predsa však tieto krátke texty prinášajú cennú inšpiráciu, ktorá dvíha človeka zo stavu ľahostajnosti a uspokojenia, aby tak spoznal svoju cenu a dôstojnosť

Číta: prof. ThLic. PaeDr. Martin Weis, Th.D. Celkový čas: 4 hodiny 39 minút Přínos křesťanství a církve pro lidstvo v běhu dějin bývá hodnocen různě. Církev někdy bývá označována jako tmářská, na druhou stranu ale můžeme nalézt tvrzení, která ji chválí za její přínos pro kulturu a vzdělanost lidstva.Píše se o tom, že na křesťanských základech stojí celá evropská civilizace.Jak si ale máme vyložit například zničení známé alexandrijské knihovny davem zfanatizovaných křesťanů? O vztahu církve a vědy v průběhu věků hovoří církevní historik, teolog Martin Weis.

STUDIAPhilotheus Boehner: Duch františkánskej filozofieMark Zlomislić: Derridov obrat k františkánskej filozofiiLadislav Tkáčik: Apofatické myslenie a anihilácia u Benedikta z CanfielduMarie Vymazalová: Spis Lauretanischer Blumen-Garten jako svědek umělecké výzdoby pražské Lorety okolo roku 1700Martin Baloga: Ornamentika knižných väzieb proveniencie spišských kartuziánovMarta Janičková: „Bratře zajíci, sestro lilie": františkánství v poezii Zuzany NovákovéFONTESJán van Ruysbroeck: De šeptem gradibus amoris XIII - XIV Vladimír Švač - Erika Juříková: Kanonická vizitácia evanjelického Cirkevného zboru Giraltovce z roku 1826VARIACuthbert Hess: Kapucíni ako literátiAnna A. Hlaváčova: Pohyb obrazu, posun významu

Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia. Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.Doc. Peter Šajda, PhD. (1977) pôsobí ako samostatný vedecký pracovník a vedúci Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie na Filozofickom ústave SAV. Venuje sa antropologickým, etickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom monografií Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (Kalligram, 2013) a Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (Premedia, 2016) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (L’Harmattan, 2012). Ako pedagóg pôsobí na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sørena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook. Jeho práce vyšli v Česku, Dánsku, Holandsku, Izraeli, Kanade, Maďarsku, Mexiku, Nemecku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a USA.

Slovensko 1945 - 1948. Prvé tri povojnové roky predstavujú v dejinách Slovenska obdobie rozsiahlych politických zmien. Skončila sa krutá vojna, zatíchli zbrane, ale pre väčšinu národa mier neznamenal plnú a ničím neskalenú radosť. Mierové obdobie prinieslo totiž so sebou aj stratu samostatnosti a obnovenie spoločného štátu s českým národom. Česko-Slovensko sa obnovovalo ako ľudovodemokratická republika, ale čoskoro sa ukázalo, že nový štátny útvar mal len málo spoločné s demokraciou a ešte menej s ľudom. Násilné vyhasenie plameňa samostatnosti ľud pociťoval ako veľkú stratu, ako návrat do područia, ktoré už malo za sebou dve desaťročia trpkých skúseností a premeškaných príležitostí a neosvedčilo sa. Ľud hľadel do budúcnosti s neblahou predtuchou a s obavami, čo ho očakáva.Obavy boli oprávnené. Opatrenia, ktoré sprevádzali politickú zmenu zo samostatnosti do závislosti, predstavovali zásah do ľudských práv a základných ľudských slobôd. Hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo som bol jedným z bezprostredných svedkov tohto druhého prevratu. Keď sa skončila vojna, bol som 19-ročný študent zlatomoravského gymnázia, rok pred maturitou. Prežíval som koniec vojny, prechod frontu a prvé povojnové týždne ako pasívny a bezmocný pozorovateľ hrôz a krutostí, ktoré takáto katastrofa so sebou prináša. Nepoznám človeka v našej obci a na blízkom okolí - vrátane funkcionárov všelijakých národných výborov - ktorý by bol s radosťou vítal to, čo sa okolo neho dialo a čo sa vtedy a dlho potom označovalo za „oslobodenie“. Bol to súmrak po úsvite...

Rozvážna realizácia spoločného dobra. Klasická koncepcia politiky podáva zásady realizácie politiky v duchu klasickej filozofie. „Rozvážna realizácia spoločného dobra“ spresňuje obsahovú náplň politiky, teda to, čo je v nej najdôležitejšie a má byť prítomné tak v politickej praxi ako aj v teórii. V praxi by politika mala slúžiť človeku a iba jemu. Teoreticky by sa politické princípy a systémy mali formulovať tak, aby ich cieľom bolo predovšetkým spoločné dobro, aby politika zaručovala plný ľudský rozvoj a bola spojená s etikou, pretože je to teória spoločenského života.Už starovekí grécki filozofi stáli pred skutočnosťou množstva foriem spoločenského života, ktorá z metód spoločenského života je v zhode s ľudskou prirodzenosťou a nakoľko trvalosť metódy záleží od človeka.Človek je rozumná a slobodná bytosť, schopná sebaurčovania a rešpektovania uznaných spoločenských zásad. Dokáže spolupracovať na realizácii a vedení spoločného dobra. Diskusia nad týmito otázkami trvá dodnes a je obsiahnutá v otázke: o akú civilizáciu ide, kolektivistickú, režimom projektovanú ako ideálnu, alebo personalis-tickú, získavanú skúsenosťou, porovnávaním známych civilizácií (vízií sveta a človeka), ako aj rozpoznávania ich antropologických dôsledkov.

Monografie je i na mezinárodní rovině první prací, která odhaluje základní obrysy dramatických počátků prosazování evolučního paradigmatu vzniku-stvoření člověka v rámci katolické církve. S několika odvážnými zastánci evoluce se setkáváme již v sedmdesátých letech 19. století, zlomovými se však stávají až léta devadesátá, kdy se navzdory postojům vatikánského centra v řadě západních zemí i v naší vlasti objevuje nemálo úctyhodných průkopníků nového pohledu na stvoření člověka. Katoličtí zastánci teistické interpretace evolučního původu lidstva po roce 1910 představovali významnou a početně stále rostoucí názorovou skupinu, Vatikán se začal novému paradigmatu otevírat až na počátku druhé poloviny minulého století. Kniha by měla vzbudit zájem nejen mezi teology, ale také u odborníků na dějiny vědy a u každého, koho fascinuje původ lidstva a dějiny paleoantropologie.

Stručný přehled sjednocených i nesjednocených církví křesťanského Východu. Křesťanství se z Jeruzaléma šířilo několika směry. Jedním z jeho nejvlivnějších center byl Řím, jenž se také stal sídlem papežů a zůstal jím i po přesídlení císaře do nově vzniklé a tehdy řecké Konstantinopole. Kromě Říma, spjatého s apoštolem Petrem, však existovaly i další velké křesťanské obce, založené ostatními apoštoly a ležící na východ od římské říše, které se rovněž nazývaly církvemi. A tak i dnes kromě největší latinské (římské) církve existují desítky východních, právem se chlubících vlastní apoštolskou tradicí. Jejich vzájemná komunikace a spolupráce byla několikrát přerušena a zase obnovena, čímž vzniklo jejich dnešní označení sjednocené církve (s Římem) a církve nesjednocené. Tato encyklopedická monografie – první svého druhu u nás – přináší nejen stručný historický pohled na vznik a vývoj všech jednotlivých východních církví (sjednocených i nesjednocených), ale i jejich aktuální stav (2016). Mnohé z nich rostou počtem svých členů i svými aktivitami, další zanikají, a to nejen pro úbytek svých věřících, ale i z důvodu válek a pronásledování. Některé již po staletí setrvávají víceméně uzavřené na území, kde kdysi vznikly, jiné dnes naopak působí v lokalitách, které ani nelze označit Východem. Přesto zůstávají svou tradicí, obřadem, kulturou, právem i spiritualitou nadále církvemi východními.

Kapitoly z pronásledování církví v Československu kolem roku 1950. Publikace obsahuje příspěvky z vědeckého kolokvia Pronásledování římskokatolické církve v Československu v letech 1948–1960, které pořádala Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy ve spolupráci s pražským arcibiskupstvím 6. listopadu 2009. Jednotlivé studie jsou buď detailními sondami do konkrétních událostí, či úvahami o příčinách, průběhu a důsledcích perzekuce křesťanů v Československu na počátku komunismu.

Prejavom hľadania jednoty kresťanov je najmä udržiavanie túžby po nej a modlitba za ňu. Toto hľadanie upriamuje svoj pohľad na Ježiša, ktorý položil svoj život za to, aby bol „jeden ovčinec a jeden pastier“ (Jn 10, 16), a ktorý sa modlil, „aby všetci jedno boli“ (Jn 17, 21). Mnohí spoznali, že pokiaľ ekumenické nasadenie nehľadá v tomto svoje ukotvenie, hrozí mu strata elánu a nádeje a zoči-voči našej ľudskej obmedzenosti smeruje k útlmu.

Retro-vízie tvoria komentáre, odzrkadľujúce niekdajšie aktuálne dianie, šíriace sa postoje a ich interpretácie v médiách. V rozpätí rokov 2006 až 2017 boli odvysielané na vlnách Vatikánskeho rozhlasu a primárne určené praktizujúcim veriacim. Odzneli v éteri a v ňom sa aj rozplynuli. Po zotretí nánosu času sa ukázalo, že myšlienky medzitým zreli. Vývoj potvrdil, že obsahujú čoraz naliehavejšie vízie budúcnosti, vyjadrené v nedávnej minulosti. Ich cieľom nie je analýza z ekonomického, politického či sociologického aspektu. Na veci sa pozerajú z perspektívy viery a ukazujú, aké riešenie ponúka duchovný prístup k životu. Snažia sa pomenovať príčiny a demaskovať skryté súvislosti. Preto námety nie sú vždy optimistické. No čitateľ čoskoro zbadá, že vyúsťujú do pozitívneho a konštruktívneho záveru.

STUDIA Rastislav Nemec • Peter Ján Olivi a jeho dielo o slobode človeka JanaTrajtelová • O Božom optimizme. Príspevok k skúmaniu fenomenologie hriechu na základe mystickej náuky Juliany z NorwichJana Maroszová • K homiletické tvorbě tří bavorských františkánů Gabriela Mihalková • Deixa v kázni Jakuba Vojtecha Gazdu Pavel Prihatný • Barometer stavu človeka i ľudskej spoločnosti podľa Dekalógu v Ex 20, 2 -17.Kritická poznámka k štruktúre a teologii textu Peter Vnučák • Akú Cirkev poznal svätý František z Assisi? Analýza atribútov Cirkvi ako eventuálneho nástroja na odkrytie jednej duchovnej skúsenosti Ladislav Tkáčik • Martin Heidegger a Medard BossFONTESPeter Ján Olivi • O ľudskej slobode. Otázka č. 57VARIA20. výročie úmrtia Sebastiána Petra Jad'udä, prvého provinciálneho ministra Slovenskej provincie menších bratov kapucínov

Či si to uvedomujeme alebo nie, ako kresťania nesieme na svojich pleciach obrovskú úlohu, za ktorej splnenie, či nesplnenie sa budeme raz zodpovedať. Tou úlohou je pretvárať svet a vydávať svedectvo života bez ohľadu na podmienky a dobu. Jedným z prostriedkov, aby sa naša viera nestala tradičná, matriková, povrchná, či nedajbože „katakombálna“ je spôsob prežívania viery v malom spoločenstve. Tematicky sa teda toto dielo zameriava na korene spoločenstva, kto je v spoločenstve podstatný, či vysvetlenie, čo to vlastne to spoločenstvo je. Môžeme povedať, že spoločenstvo nie je nejakým zanedbateľným faktom, ale takúto možnosť prežívania svojej viery, vítal nebohý pápež Pavol VI., Ján Pavol II., i terajší emeritný pápež Benedikt XVI. Autorka teda dúfa, že predložená publikácia prinesie patričné ovocie, a že si nájde svojich priaznivcov nielen v radoch katolíkov, ale aj v iných kresťanských denomináciách.

V době, kdy se křesťanství hlásilo o své místo na slunci, bylo podobných sekt v těchto místech na desítky. O prorocích nemluvě. Proč se zrovna křesťanství stalo světovým náboženstvím? V Novém zákoně se odpovědi hledají těžko, protože jeho autoři si v mnohém odporují. Autor se snažil najít odpověď, kde se dalo. A doufá, že se mu to částečně podařilo.

Slavná kniha nejvýznamnějšího moderního španělského filozofa José Ortegy y Gasseta shrnuje úvahy, které vycházely původně v novinách od roku 1927. Ortega v nich reaguje na zkušenost masovosti, která v 19. století vstoupila na scénu a kterou pociťuje zvlášť palčivě v zmatené době po první světové válce. Dav, na rozdíl od Psychologie davu Le Bona, nepopisuje naivně psychologicky, ale nahlíží na něj z perspektivy filozofie dějin a morálky. Ortegovy analýzy davového člověka ohrožujícího samu vůli k soužití s jinými, popis jeho kořistnického vztahu ke státu nebo ztráta smyslu pro velké historické úkoly jsou zcela nadčasové a v dnešní době více než podnětné. José Ortega y Gasset (1883–1955) byl významný španělský filozof, sociolog a esejista.

Průvodce řešením osobních konfliktů. Konfliktním situacím se v životě nikdo z nás patrně nevyhne. Jsou neodmyslitelnou součástí každé společnosti. Zárodky těchto konfliktů vycházejí z rozdílnosti našich názorů nebo záměrů. A názory a záměry jednotlivých lidí nejsou shodné a mnohdy nejsou schopné ani částečné koexistence.Tato rozdílnost a křížení zájmů pak vyvolává ohniska napětí, což nezřídka vyvrcholí osobním střetem. Skutečným problémem je naše reakce na mezní situace. Extrémní reakce – jako je útok nebo útěk, mívají za následek ještě větší ztráty – vraždu nebo sebevraždu.V knize se mimo jiné seznámíme s tím: jak konflikty vznikají a jak na ně reagujeme;jaký je rozdíl mezi vyjednáváním, zprostředkováním, smírčím řízením, vedením soudního sporu a křesťanským smírčím řízením;kdy a jak prosazovat svá práva…

Ročenka pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy. STUDIAPavel Prihatný • Prečo „crocpía“ v Sir 6,22 ? Disciplína cesty za múdrosťouJames L. Crenshaw • Múdrosť a múdry. O poznaní a nepoznaní Ľubomír Kanka • Chápanie tajomstva Vtelenia v Ordináciách Jána Dunsa ScotaVladimír Rábik • Počiatky konventu klarisiek v Trnave v stredovekuRastislav Luz • Fundácie grófov zo Svätého Jura a Pezinka v bratislavskom františkánskom konventeLadislav Tkáčik • Benedict z Canfieldu, zabudnutý učiteľ duchovného životaLuigi Pellegrini • Zamyslení nad osudy buly Ite Vos. Zklamané nadeje na sjednoceníVeselá Tutavac • Ivan Franjo Jukic (1818 -1857). Travel Prose as a Reflection of His Life and WorkErika Juříková • Ladislav Tkáčik • Observationes ako forma vedeckej komunikácie od stredoveku do 18. storočiaLadislav Tkáčik • Kapucíni na Slovensku. 30 rokov od založenia provincie

Výnimočné evanjelické ženy 16. - 18. stor. na Slovensku. Kniha Reformácia po praslici predstavuje výnimočné evanjelické ženy 16. - 18. storočia, ktoré na historickom území Slovenska významnou mierou prispeli k šíreniu ducha Reformácie.Sú medzi nimi ženy vzdelané, ženy zo šľachtických rodín, literárne činné i ženy, ktoré čakal trest smrti. Ženy, ktoré boli nútene postarať sa samé o živobytie svojich rodín, ženy po zomrelých tlačiaroch a vydavateľoch. Nájdeme tu aj ženy evanjelických kňazov, spisovateľov a skladateľov duchovných piesní. Sú to: Magdaléna HeymairováAlžbeta CoborováAlžbeta BocatiováAnna TranovskáKatarína Regína z GreiffenberguMária Maximiliána zo StubenberguMária Magdaléna GötzováMária KrayováAnna Mária HellenbachováKatarína PotockáŽivot každej z nich by stál za umelecké zobrazenie, napriek tomu, že mnohé z nich boli doteraz neznáme.

Volné pokračování v duchu předchozí knížky Události ze života víry zahrnuje často vyslovované dotazy: církev a majetek, křesťan a stávky, zda se smí užívat homeopatie, mentalita politické levice a pravice, vychýlená zbožnost, praxe přijetí svátostí, povzbuzení ve víře apod.Také je tu řeč o těch, kteří se domnívají, že vedou dialog se společností tím, že dávají věřícím „klackem po hlavě.

Bratislava - zakázané mesto. Svedectvá obetí sú vo všeobecnosti cenným historickým prameňom pre štúdium fenoménu násilného vysťahovania a perzekúcií. V Československu boli po uchopení moci komunistickou stranou vo februári 1948 tzv. „triedni nepriatelia“ tvoriaci jadro dobových mestských elít – advokáti, bankári, podnikatelia, súkromní úradníci, živnostníci a ich rodinní príslušníci – zbavení majetku, dovtedajšieho sociálneho postavenia a na generácie vylučovaní zo spoločnosti. Vo vyprázdnených bytoch ich mali nahradiť, doslova aj fyzicky, nové komunistické elity. Perzekvované rodiny boli násilne odsunuté na manuálne práce vo vzdialenom rurálnom prostredí, čím akcelerovalo úsilie moci o ich dehumanizáciu.V pokračovaní úspešnej publikácie Akcia B sa Marianna Oravcová v 4 kapitolách zamerala práve na dokumentovanie fenoménu násilného vysťahovávania na Slovensku spojeného s núteným zaradením na manuálnu prácu, a to prostredníctvom takmer troch tuctov príbehov. Výpovede pamätníkov dopĺňajú fotografie i kópie dobových dokumentov a monografiu uzatvára bohatý menný register.Rozsiahle úvodné časti majú široké interdisciplinárne presahy do oblastí antropológie, sociológie a psychológie. Osobné výpovede obetí napriek útržkovitosti, limitom detskej pamäti a značnému časovému odstupu potvrdzujú potenciál kombinácie oral history s údajmi z rodinných archívov a poctivým archívnym výskumom. Sú fascinujúce opismi individuálnych stratégií prežitia – súdržnosťou, spiritualitou a morálnym kódexom perzekvovaných – a drobnokresbou absurdnosti (ne)fungovania rozličných súčiastok totalitného režimu.

Jednoduchý a overený spôsob, ako si vybudovať dobré návyky a zbaviť sa zlých. Kniha Atómové návyky, ktorej autorom je James Clear, ukazuje, že veľké zmeny sa nezačínajú radikálnymi rozhodnutiami, ale nenápadnými krokmi. Stačí drobné, každodenné zlepšenie – a postupom času môže viesť k mimoriadnym výsledkom, bez ohľadu na to, aké ciele si človek stanovil.Clear vysvetľuje, že zlyhanie pri budovaní návykov nie je otázkou slabej vôle. Rozhodujúci je systém, ktorý máme nastavený. Ľudia nedosahujú svoje sny len silou motivácie – ich výsledky odrážajú kvalitu každodenných procesov. Ak zmeníte systém, zmeníte aj smer svojho života.Autor prepája poznatky z psychológie, biológie a neurovied a premieňa ich na praktické postupy, ktoré možno okamžite využiť v práci aj súkromí. Ponúka jasný rámec, ako si vytvoriť prostredie podporujúce dobré návyky a zároveň oslabiť tie, ktoré nás brzdia.Publikácia je obohatená o inšpiratívne príbehy úspešných osobností – od vrcholových športovcov cez umelcov až po podnikateľov – ktorí dokázali, že majstrovstvo vzniká z každodennej disciplíny a zdanlivo nepatrných rozhodnutí. Atómové návyky sú praktickým sprievodcom pre každého, kto chce napredovať systematicky, trvalo a bez zbytočných extrémov.

Kniha nastiňuje několik klíčových témat pro porozumění současné pozici, postojům a konfliktům katolické církve v globálním a českém kontextu. Církev si v druhé polovině 19. století konstruovala novou institucionální podobu a identitu a tento proces ji vrhá do stále nových konfliktů se společností a kulturou moderní éry. Těžištěm knihy je otázka hodnot, na kterou se církev v (post)moderní době velmi upnula. Podrobněji analyzuje tři zásadní výzvy: otázku těla a tělesnosti, kněžství a synodalitu, které souvisejí s otázkou moci. Detailní vhled nabízí i do vývoje papežství v 21. století a do proměn české církve po roce 1989. Nakonec jsou pojednány hlavní výzvy pro budoucí vývoj církve a její působení v kontextu rozdělené společnosti, včetně varianty postinstitucionálního křesťanství.

Pracovné listy sú súčasťou metodických materiálov k Vnímajkom.Sú určené pre pedagógov a pomáhajúcich profesionálov, ktorí pracujú s metodikou Vnímajkov, ale aj do domáceho prostredia.Deti cez tvorenie rozvíjajú nielen svoju kreativitu, ale utvrdzujú si aj vedomosti a zručnosti v téme, ktorej sa daný pracovný list týka. Každý pracovný list obsahuje úlohy na témy, ktoré súvisia s témou a príbehom, ktorý každý Vnímajko nesie.Metodické materiály podporujú rozvoj kognitívnych, emocionálnych a sociálnych zručností detí a prispievajú k vytváraniu inkluzívneho prostredia v detskom kolektíve.

Monografie Ctirada V. Pospíšila přináší podstatné rozšíření předchozích výzkumů v oblasti vztahů katolické teologie k poznatkům přírodních věd v minulém a předminulém století. V první části autor představuje poměr dobové teologie k astronomii a neshledává zde sebemenší konflikt. Druhá část pojednává o postoji teologie k evoluci v oblasti fauny a flóry. I zde se rýsuje značná otevřenost k faktu evoluce, nikoli však k jejímu materialistickému pojetí. Hlavní třecí plochou byla vize evolučního vzniku lidstva, která vyvolávala bouřlivé diskuse nejen v oblasti teologie, ale také mezi představiteli jiných vědních oborů. Autor zachycuje nejen postoje českých teologů, ale také těch, kdo tuto koncepci vzniku lidstva propojovali s křesťanskou teologií stvoření a antropologií již od posledních desetiletí 19. století a na počátku století dvacátého.V českém prostředí doposud zcela nezpracovaná tematika s řadou přínosů i na poli mezinárodního bádání dokládá, že postoj teologů nebyl zdaleka jednoznačně zamítavý a že již od dvacátých let minulého století bylo přijímání vzniku lidského těla evolucí vcelku běžným standardem katolické teologie stvoření zejména v německy mluvících zemích a ve spojitosti s tím i v Čechách a na Moravě.

Umenie hlbšie spoznávať iných. Ako skutočne spoznať druhého človeka a vytvoriť si s ním úprimný, hlboký vzťah?V tejto knižke vám významný americký komentátor, novinár a vedec David Brooks vysvetlí, ako docieliť, aby sa ten druhý cítil vypočutý a pochopený, čo je základnou zručnosťou medziľudskej komunikácie. A napriek tomu ľudia akoby stratili schopnosť navzájom sa vidieť a chápať, čo vedie k izolácii, ľahostajnosti a vzájomným chladným vzťahom. Keď druhého nevnímame naplno, robíme ho prakticky neviditeľným. A to bolí.Význam knihy Davida Brooksa spočíva v tom, že nám pomáha klásť tie správne otázky a usmerňuje nás, aby sme vedeli, čomu venovať pri rozhovoroch pozornosť. Autor vychádza z oblasti psychológie, neurovedy, histórie a dokonca aj z divadelného umenia. Jeho kniha Ako vnímať druhého učí čitateľov stať sa vnímavejšími a ohľaduplnejšími voči ostatným a cítiť radosť zo vzájomného spojenia.Táto kniha je tým pravým liekom pre súčasnú spoločnosť, ktorá trpí rozdelením, nevraživosťou a neustálymi konfliktmi. Ako vnímať druhého padne vhod každému, kto hľadá hlboké spojenie a túži byť pochopený.

Autor mistrným způsobem otevírá Žalmy jako důležitý pramen křesťanské spirituality. I když se jednotlivé starozákonní Žalmy liší svým obsahem, jedno mají společné – jsou modlitbou. Ten, kdo v nich promlouvá, v nich děkuje za splnění proseb. Obdivuje krásu Bohem stvořeného světa. Uvědomuje si své provinění. Oslavuje Boží moudrost, kterou se můžeme řídit ve svém životě. Žalmy předkládají Bohu celý lidský život – naše radosti i strasti, náš strach, hřích, hněv i vášeň. I to, jak prožíváme svou svobodu. Bůh toto všechno objímá. Právě proto sehrávají Žalmy tak důležitou roli v židovství i v křesťanství. Žalmy ale podle Guardiniho nejsou jen poezií se silnými obrazy a v krásném starověkém stylu. „Jsou na prvním místě Božím slovem – slovem, kterým Bůh odpovídá na slova toho, kdo se jím dal uchvátit. Stávají se tak zjevením vedoucím ke spáse.“ Kdo se je modlí, začne přijímat jejich slova za svá vlastní. Začne vidět své srdce ne takové, jaké by si přál mít, ale takové, jaké skutečně je – včetně jeho skrytých zákoutí a hlubin. Žalmy nás burcují, abychom se s jejich pomocí obraceli k Bohu a říkali mu: Pane, přicházím k tobě se vším, co je ve mně. Pohleď na to a dej mi své světlo.

Edita Steinová (1891 – 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. V roku 1922 sa nechala pokrstiť a neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Jej rozsiahle filozofické dielo, v ktorom sa pokúsila o syntézu fenomenologickej filozofie a tomizmu, patrí k základným pilierom európskeho poznania a duchovného vedomia. Kniha Hrad duše sprístupňuje slovenskému čitateľovi celoživotné úsilie Edity Steinovej o spojenie fenomenologickej filozofie s kresťanským myslením. V publikovaných textoch porovnáva názory Edmunda Husserla a Tomáša Akvinského, pokúša sa vymedziť Husserlovu fenomenológiu voči iným filozofickým smerom, predkladá fenomenologicko-historickú štúdiu o diele Terézie z Ávily a podáva výklad Goetheho Fausta, či Dionýza Areopagitu. V štúdii Ontická štruktúra osoby sa potom venuje hlavnej oblasti svojho skúmania, problematike ľudskej osoby a jej poznania metódami fenomenologickej filozofie. Výber uzatvára kontemplatívno-mystická štúdia o význame Vianoc. Hoci sú texty Edity Steinovej venované rozmanitým témam, spája ich úsilie o hlbšie poznanie človeka, jeho miesta vo svete a vzťahu k bytiu, v ktorom existuje a zároveň ho v mnohých aspektoch presahuje.

25 otázek a odpovědí. Kdo jsou zakladatelé světových náboženství? Jak se jmenují jejich posvátné knihy? Jak uctívají Boha a které tradice zachovávají židé, křesťané, muslimové či sikhové? Svět je dnes jednou velkou globální vesnicí. Chceme-li se vyhnout náboženským konfliktům, je třeba objevovat, co nás spojuje a co odlišuje. Tato příručka nás seznamuje s Abrahámem, Mojžíšem a Davidem, s Ježíšem, apoštoly Petrem a Pavlem i Martinem Lutherem, s Mohamedem, Buddhou a guruem Nánakem. Nakonec si můžeme srovnat znění zlatého pravidla („co chcete, aby lidé dělali vám, dělejte i vy jim“) v různých duchovních směrech. Knížku plnou faktů i zajímavostí ocení mladí i dospělí čtenáři, učitelé a studenti společenských věd a základů evropské kultury. Stane se vhodným průvodcem pro ty, kdo neznají světová náboženství do hloubky a hledají přístupný text, jenž je do pestrého světa náboženství uvede.

Dejiny katolíckeho internátu v 20. storočí. Svoradov nie je obyčajný internát. Od svojho založenia Dr. Eugenom Filkornom v roku 1922 nechcel poskytovať len potrebné ubytovanie, ale hneď od začiatku niesol ušľachtilú myšlienku formovať mladú inteligenciu v duchu náboženskom, národnom a sociálnom. Rozvinúť a upevniť katolícku vieru, pripraviť mladých ľudsky a odborne na prevzatie zodpovednosti sa spoločné dobro slovenského národa a osobitne prebudiť v srdciach sociálnu citlivosť, osobitne pre robotnícku otázku a laický apoštolát. Z jeho útrob vyšli naozaj zaujímavé osobnosti, ktoré si prešli zložitým vývojom v náročných dobových okolnostiach. Po zoštátnení komunistickým režimom v roku 1951 sa stal obyčajným internátom bez „ducha zakladateľa", aby v čase slobody dostal druhú šancu a takmer po 100 rokoch od svojho založenia nadviazal na svoje korene a niesol myšlienku formovania a rastu vzácneho pokladu národa - mladých ľudí - do budúcnosti...