Spoločenské vedy

Je vytvorenie umeleckého diela zárukou nesmrteľnosti jeho tvorcu? Tvoria umelci len preto, aby tu po nich niečo ostalo? Alebo sa chcú dielom dotknúť čohosi, čo sa skrýva za bežným životom a čo možno zahliadnuť len v sústredenej samote? Tvorivosť predpokladá kontakt s pôvodnosťou, skúsenosťou konečnej bytosti s nekonečným bytím. Tvorba i smrť odzrkadľujú čosi ľudské. Táto kniha reflektuje otázky smrti a nesmrteľnosti vo vzťahu k tvorbe. Snaží sa zachytiť časť tohto zrkadlenia: Vyberá z niekoľkých prameňov, čerpá z minulosti, aby aspoň nakrátko odhrnula záves terajšieho. Ponára sa do slov, symbolov, myšlienok, ktoré môžu vyjaviť podstatnejšie súvislosti.

Výber cestopisných a historických esejí. Emil Vontorčík (6. 8. 1935, Vyšná Lipnica) informatik, historik, publicista. Maturoval na gymnáziu v Nitre (1953). Absolvent UK v Bratislave. V rokoch 1960 - 1963 redaktor denníka Roľnícke noviny. V rokoch 1963 - 1975 budoval prvú verejnú vedeckú knižnicu v Nitre - Ústrednú pôdohospodársku knižnicu pri VŠP. V rokoch 1975 -1989 pôsobil ako vedúci Kabinetu histórie a propagácie VŠP v Nitre. Po prevrate roku 1989 riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave (1990 -1997). Pod jeho vedením sa uskutočnila automatizácia činnosti knižnice na základe grantu americkej nadácie Andrew Mellon Fundation.

Veľká výzva slovenskej žurnalistiky. Žurnalistika je adaptívna – prispôsobuje sa podmienkam doby, hoci v mnohom ich sama vytvára a mení.Práve dnešná doba ukazuje dopyt po novom – serióznom a objektívnom – denníku, ktorý by dokonca mohol mať prívlastok konzervatívny. Predstavuje to veľkú výzvu – výzvu nielen vybudovať nové kvalitné médium, presvedčiť čitateľov o jeho potrebnosti a význame, ale najmä výzvu priniesť vzácne hodnoty pravdy do slovenskej žurnalistiky.Konzervatívny denník predstavuje aj výzvu pre ostatné médiá, či ho prijmú nie ako svojho súpera, ale ako partnera – v duchu naozajstnej plurality názorov, faktov a informácií. A predovšetkým ako priateľa v dialógu a v hľadaní pravdy.Práve to je veľkou výzvou dnešnej žurnalistiky, aby sa z nej nadobro nevytratili dialóg a úcta k názoru iného.

Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe. Zároveň je kronikou Slovenského revolučného odboja, predstavuje autentické svedectvo o počiatkoch formovania slovenskej politickej emigrácie v Rakúsku a Nemecku, vývoji názorov mladej generácie nielen na otázky exilu, ale aj na aktuálny vnútropolitický vývoj na Slovensku. Približuje aj jej predstavy o budúcom demokratickom usporiadaní Slovenskej republiky.Jedinečnosť výpovednej hodnoty denníka podčiarkuje fakt, že je jedným z mála autentických dokumentov o činnosti Slovenského revolučného odboja. Mladá slovenská generácia, ktorá sa bezprostredne po skončení vojny v ňom organizačne zjednotila, predstavuje začiatky formovania moderného kresťansko-sociálneho hnutia, ktoré sa v západnej Európe postavilo na obranu demokratických hodnôt a pričinilo sa o zastavenie nástupu svetového komunizmu.Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je príležitosťou, aby sme sa s viac ako polstoročným odstupom pozreli na našu nedávnu minulosť a uvedomili si, kde sú skutočné začiatky zápasov nášho národa o demokraciu, slobodu a štátnu nezávislosť.

2. vydání. Kniha přináší vhled do prostředí a okolností, v nichž žil a působil Ježíš Nazaretský. Je věnována nejen konkrétní historické, náboženské, sociální a politické problematice spojené s Ježíšovým narozením, působením, smrtí a zmrtvýchvstáním, ale poskytuje i širší pohled na předchozí a následné dění. V pěti rozsáhlých částech může čtenář sledovat události a okolnosti, které mu napomohou lépe pochopit, k jakým změnám a nábožensko-společenským proměnám v 1. stol. n. l. v souvislosti s Ježíšem a jeho hnutím docházelo. Dobře známé antické dějiny kniha ukazuje ve vztahu k osudu tehdy málo známého proroka a učitele, jehož násilná smrt vzápětí začala měnit dějiny. Zároveň může sloužit jako zdroj informací pro ty, kdo chtějí lépe rozumět novozákonním textům jakožto textům, které vycházely z konkrétní historické zkušenosti.

14 lekcií, ktoré vám môžu zachrániť život. Vo svojej predchádzajúcej knihe Voľba autorka Edith Eger (ktorá sa narodila v Košiciach) vyrozprávala silný príbeh o tom, ako prežila koncentračný tábor v Osvienčime, začala nový život v Spojených štátoch a sama prešla cestou oslobodenia sa z "väzenia vlastnej mysle".V knihe Dar teraz táto oslavovaná terapeutka podáva povzbudivý a praktický návod, ako zmeniť myslenie a deštruktívne správanie, ktoré z nás robí väzňov. Opisuje dvanásť najčastejších obmedzujúcich pocitov a presvedčení a s empatiou a humorom poskytuje nástroje a riešenia vychádzajúce z jej vlastnej skúsenosti a z terapeutickej praxe, ako sa s týmito rozšírenými a ľudstvu vlastnými výzvami vysporiadať.

Monograficky spracovaná publikácia prináša súbor esejí o kľúčových problémoch historického utvárania Slovenska z perspektívy 21. storočia. Zostavovatelia František Mikloško a Peter Zajac oslovili historikov, filozofov, literárnych vedcov a publicistov, aby špeciálne pre tento projekt napísali príspevky, ktorých základom má byť historický, nie mýtický pohľad na minulosť Slovenska a jeho väzby na aktuálnu skutočnosť.Zoznam autorov jednotlivých príspevkov v tejto publikácii: poľská literárna historička Irena Bilińska maďarský historik József Demmel novinár a politik Jozef Hajko profesor histórie z Univerzity Komenského Roman Holec lekár a imunológ Stanislav Janota poľská slavistka a slovakistka Anna Kobylińska poľský literárny historik Rafał Majerek historička SAV Elena Mannová historik Rastislav Molda literárna vedkyňa a teologička Kristína Pavlovičová emeritný vedecký pracovník SAV Tibor Pichler historik a riaditeľ organizácie Fórum inštitút pre výskum menšín Attila Simon historik Dušan Škvarna historik SAV Peter Šoltés historik a univerzitný profesor Peter Švorc literárny vedec a historik Jozef Tancer etnologička Monika Vrzgulová literárny vedec a kultúrny historik Peter Zajac

Korešpondencia Martina Kvetka a Viléma Prečana (1976 – 1989). Po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali na Západ tisícky demokraticky orientovaných Slovákov vytvárajúcich spolu s Čechmi v poradí už tretí – tentoraz protikomunistický – československý zahraničný odboj. Zo slovenskej strany ho v 70. a 80. rokoch 20. storočia viedol niekdajší politik Demokratickej strany Martin Kvetko.Po auguste 1968 utiekli z dôvodu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy ďalšie desaťtisíce Čechov a Slovákov, často už aj reformných komunistov. Na Západe vytvorili nové štruktúry odporu voči domácej konzervatívnej prosovietskej komunistickej totalite. Významné miesto v nich zastával historik Vilém Prečan, ktorý organizoval distribúciu informačných materiálov medzi domácim disentom a československým exilom, resp. demokratickými médiami na Západe. Stal sa známy najmä ako exilový „dvorný archivár“ aktivít Charty 77, resp. disidentských iniciatív z Československa.Prečanove neutíchajúce aktivity na poli historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne“ príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä Jablonického samizdatových štúdií.

Eseje o umení a živote. Dívať sa znamená úkon, ktorý svojím spôsobom nie je ani úkonom. Nie je ani udalosťou, ktorá sa len tak prihodí. Označuje niečo bez zámeru. Zapozeráte sa a premýšľate bez toho, aby ste sledovali nejaký úmysel. Nechávate všetko tak, umožňujete svojmu náprotivku tu len tak byť. A prežívate jeho prítomnosť. Tá je tým silnejšia, čím viac mu ponechávate možnosť byť. Môže zosilnieť až tak, že sa k veci, na ktorú sa pozeráte, budete neustále vracať a nikdy ju úplne neopustíte. Už pre vás nie je len jednoduchou vecou, stala sa predmetnou, stala sa vaším náprotivkom. Takže jej jednoduchá existencia vo vás priam vyvoláva otázky. Vkráda sa do vašich myšlienok ako otázka. No otázku – prirodzene – vo vás nevyvoláva táto predmetná vec. Vy sami sa začnete pýtať. Napríklad: prečo vlastne máme záujem tak dlho a opakovane hľadieť na niečo tak jednoduché a prosté? A tá následne môže viesť k ďalším otázkam. Čo znamená slovo „jednoduché“ a čo slovo „prosté“? Ako obe slová súvisia s tým, že človek považuje niečo, napríklad konkrétne túto vec, za krásnu? Ide len o osobnú preferenciu, krásu výlučne v oku diváka? Alebo nám táto krása umožňuje, aby pozorovaná vec bola krásnou objektívne – akou je aj pri našom skúmaní? Keď proti nám stojí a priťahuje diváka? A zároveň ho udržiava v odstupe napospas vlastným otázkam? Nie je to azda len bežná, každodenná vec, je to naozaj umelecké dielo? Ale čo je to vlastne umelecké dielo?Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu.

Východisková štúdia. Základnou charakteristikou „zázraku“ je podľa Lewisa to, že ide o „zásah nadprirodzenej moci do prírody“. Tento zásah však nemá podobu porušenia „prírodných zákonov“. Treba ich vnímať v širšom kontexte. Ak Boh stvoril vesmír, prečo by nemal disponovať schopnosťou a možnosťami tvorcu vniesť do svojho diela veci, ktoré sú „zázračné“? Boh je sila, ktorá nie je vesmíru cudzia. Pôsobí však na hlbšej úrovni, aby vo svete dosiahla Božie konečné zámery a ciele. Prof. Alister McGrath Oxford University

Výber z esejí. Výber z esejí veľkého filozofa 20. storočia – Hansa-Georga Gadamera, ktoré ich prekladateľ Rastislav Nemec vybral z autorových Gesammelte Werke, z ich 7. a 8. zväzku, s ohľadom na tri témy: antiku, estetiku a hermeneutiku. Všetky tri oblasti sa však v esejach prelínajú, vzájomne dopĺňajú a komponujú zmysluplný celok, ktorý dozrieval v autorovej tvorbe dlhé desaťročia. Gadamer týmito esejami osvedčuje nielen široký záber svojho výskumu, ale aj hĺbku, bravúrnosť svojej interpretácie a schopnosť uvažovať v širších súvislostiach. Táto trojica oblastí sa tematicky prelína aj s tromi druhmi ľudských aktivít: počúvať – vidieť – čítať. Každá z nich je naoko pasívna, keďže necháva prehovárať toho druhého, dielo, či text. Na druhej strane je práve takáto pasivita cestou k poznaniu, porozumeniu, k sebazážitku, k sebaporozumeniu i poznaniu iných.Hans-Georg Gadamer (1900 – 2002), nemecký filozof, fenomenológ a žiak Martina Heideggera. Preslávil sa výskumom v oblasti antickej filozofie, jazyka, estetiky a osobitne filozofickej hermeneutiky. Habilitoval sa v roku 1929 na univerzite v Marburgu prácou o Platónovej dialektickej etike. Pracoval na filozofických fakultách v Lipsku, vo Frankfurte a v roku 1949 prevzal katedru filosofie po Karlovi Jaspersovi v Heidelbergu, kde pôsobil aj po svojom emeritovaní v roku 1968.

Co vypovídají zemětřesení o Bohu? Jsou pouze slepou, byť tvůrčí přírodní silou utvářející celá pohoří, která má však v případě zasažení obydlených oblastí ničivé následky, nebo nesou hlubší význam? Tato kniha zve čtenáře na cestu mezi přírodními vědami a teologií – na místo, kde se otřásá nejen země, ale i naše představy o smyslu přírodních katastrof.Autorka v knize propojuje poznatky o zemětřeseních z přírodovědeckého pohledu s biblickými texty a otázkami teodiceje. Odhaluje, že v Bibli zemětřesení často předcházejí velkým událostem a doprovází Boží zjevení a eschatologické události, což svědčí o Boží moci, velikosti a vznešenosti, ale jen zřídka představují prostředek soudu. V historickém vývoji teodiceje poukazuje na měnící se pohled na přírodní katastrofy – od přičítání odpovědnosti Bohu, přes nahlížení na ně jako na čistě přírodní jev až po důraz na lidský podíl, zejména na strukturální hříchy společnosti. Ukazuje tak, že v dnešním světě více než otázka „Kde je v tom Bůh?“ nabývá na naléhavosti otázka „Kde je v tom člověk?“ – tedy naše odpovědnost za důsledky přírodních katastrof, kterým lze často předcházet či je mírnit.Závěrem nabízí inspirativní úvahu o Boží „stopě“ v zemětřesení: o moci, slávě, řádu i kráse Stvořitele, které se v tomto přírodním jevu odrážejí, a zároveň o možném postoji křesťana k utrpení – v podobě sebereflexe, solidarity a konkrétní pomoci. Kniha tak nabízí čtenáři jedinečný pohled na zemětřesení nejen jako na přírodní proces, ale i jako na prostor setkání s Bohem a výzvu k lidské odpovědnosti.

2. vydanie. Metodika na rozvoj inkluzívneho prostredia.Objavte revolučný a inovatívny prístup k inklúzii v materských školách.Naša metodika navrhnutá špeciálne pre prácu s Vnímajkami predstavuje prelomový a inovatívny spôsob, ako vytvárať inkluzívne prostredie a atmosféru prijatia v materských školách a iných detských kolektívoch. Sústredíme sa na jednu z najdiskutovanejších tém v našom školstve - inklúziu - a prinášame ju do materských škôl jedinečným a inovatívnym spôsobom.Toto nové vydanie metodiky je rozšírené o metodické listy k postavičke Svojka, navyše v novom atraktívnejšom prevedení.Špecifikácia:Cieľová skupina: Pedagógovia v materských školách, pomáhajúci profesionáli, rodičia.Veková kategória: Deti od 4 rokov.Štruktúra metodiky: je rozdelená na štyri hlavné časti v ktorých sa dozviete, kto sú Vnímajkovia a ako s nimi pracovať. Nájdete v nej aj metodické listy ku každému Vnímajkovi – Tmejke, Chcejkovi, Boľkovi, Svojkovi, Inke a Veselke. K piatim postavičkám patria 4 metodické listy na 4 dni práce a k jednej postavičke prislúcha 5 metodických listov na 5 dní práce.Metodické listy obsahujú informácie o aktivitách, cieľoch, pomôckach, čase trvania, priebehu aktivity ako aj tipy na ďalšie hry a činnosti podľa výberu detí.Na konci nájdete zoznam príloh, zdroje a odporúčania s presnými odkazmi na piesne, texty a videá, ktoré sú použité v metodike.Výhody:Podpora inklúzie: Prináša novú metódu na budovanie vnímavosti, atmosféry prijatia a inkluzívneho prostredia v detských kolektívoch.Všestranné využitie: Vhodné pre školy, organizácie aj domáce prostredie.Prepájanie vzdelávania v školskom a domácom prostredí: Všetky materiály sú voľne dostupné pre učiteľov aj pre rodičov.Interaktívne učenie: Zamerané na učenie sa cez príbeh, zážitok, hru, hudbu a tvorenie.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Evakuácia a ničenie závodov pri ústupe nemeckej armádyŠtátna katolícka akcia a vzbura v DrahovciachDaniel Kováč, príbeh o záchrane Židov počas holokaustu

2. časť: Helsinský proces a ľudské práva. Predkladaná pramenná edícia je druhým dielom dokumentov z prostredia Svetového kongresu Slovákov. Nadväzuje na edíciu dokumentov, ktoré vzišli z generálnych zhromaždení v rokoch 1970 až 1990 a boli publikované Ústavom pamäti národa v roku 2021. Predmetná edícia sa zameriava na dokumenty, ktoré súviseli s Helsinským mierovým procesom a z neho vyplývajúcou agendou porušovania ľudských práv komunistickými režimami. Poukazovanie na porušovanie základných práv československým komunistickým režimom patrilo k programovému vybaveniu kongresu, ktorý sa problematikou ľudských, národných a náboženských práv od svojho založenia zaoberal. Pramennú edíciu tvoria memorandá Svetového kongresu Slovákov určené pre kontrolné zasadnutia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Belehrade, Madride, Ottawě a vo Viedni. Okrem nich sú do edície zaradené aj ďalšie dokumenty, ktoré obsahovo súvisia s agendou ľudských práv či základným programovým smerovaním Svetového kongresu Slovákov. Publikácia posúva poznanie o existencii a činnosti Svetového kongresu Slovákov o krok vpred.

Ktoré budovy sú krásne? Z filozofického hľadiska je táto otázka skôr okrajovou témou. Verejne sa však o nej diskutuje zoširoka a často kontroverzne. Günter Figal vo svojej knihe využíva takéto debaty ako podnet na hľadanie spoľahlivých kritérií pre estetické hodnotenie architektúry – kritérií, ktoré platia rovnako pre krásne staré budovy ako aj pre krásne nové. Kedy je budova umeleckým dielom? Aby to mohol rozhodnúť, Figal objasňuje, čo vlastne budova je a ako možno presnejšie určiť jej krásu. Svoje úvahy ilustruje na viacerých rozličných príkladoch: na stavbách Franka Lloyda Wrighta, Ludwiga Miesa van der Rohe, Le Corbusiera, Chipperfield Architects, Petra Zumthora a Kenga Kumu – na obytných domoch, múzeách a kostoloch, na meditačnom dome, cisárskej vidieckej vile v Japonsku a na konferenčnom centre vo Weil am Rhein. Figal opisované budovy nielen videl, ale ich aj fotografoval, takže jeho text dopĺňa viac než šesťdesiat fotografií.Z nemeckého originálu Ästhetik der Architektur, vydaného modo Verlag vo Freiburgu im Breisgau v roku 2021, preložil Rastislav Nemec. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Slovensko od Trianonu po Gabčíkovo je 66. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde. Jej autorom je Bruno Čanády.

Teologie křesťanské duchovní zkušenosti. Co dnes rozumíme pod pojmem "duchovní zkušenost" v rámci křesťanské tradice? Jaké kritérium ji odlišuje od jiných forem lidské zkušenosti? A je každá zkušenost na poli spirituality skutečně "duchovní"? Předkládaná kolektivní monografie zkoumá fenomén křesťanské duchovní zkušenosti v teologickém rámci, propojuje přitom historické sondy s výzvami, které přináší současná spirituální teologie. Úvodní studie i následujících osm kapitol se pokouší vést dialog nejen mezi spirituální zkušeností křesťanského Východu a Západu, ale také mezi teologickou tradicí a myšlením současného (post)sekulárního světa.

Předkládaná výběrová edice dokumentů přináší třetí svazek ediční řady souhrnných diplomatických zpráv československého vyslanectví u Svatého stolce v éře první republiky. Vychází primárně z fondu Politické zprávy – Vatikán, uloženého v Archivu Ministerstva zahraničních věcí České republiky v Praze, a obsahuje dvacet sedm přepsaných, komentovaných a kontextualizovaných dokumentů z období let 1926–1928.

K fenomenológii krajinomaľby. John Sallis (1938 – 2025) vo svojej knihe "Významy krajiny", ktorá sa venuje stvárneniu krajiny v maliarstve, vychádza z tvrdenia, že zem je základným elementom, ktorý poskytuje ľuďom i ostatným živým bytostiam útočisko a čitateľom predkladá pôsobivé syntetické dielo. Významy krajiny ponúkajú tri druhy analýz, ktoré sú síce odlišné, ale priebežne sa neustále prelínajú. Prvá pozostáva z rozsiahlych analýz charakteristických krajín štyroch exemplárnych maliarov, Paula Cézanna, Caspara Davida Friedricha, Paula Kleeho a Guo Xiho. Sallis sa následne obracia k vlastným spisom týchto umelcov – traktátom, esejam a listom – o umení vo všeobecnosti a krajinomaľbe zvlášť, a zasadzuje ich do filozofického kontextu. Tretí druh analýz čerpá ako z teoretických textov samotného autora, tak aj z kanonických textov filozofie umenia (Kant, Schelling, Hegel a Heidegger). Ide o analýzy, ktoré čitateľovi ponúkajú prehĺbenie porozumenia pre krajinu ako pozemský príbytok človeka i pre krajinomaľbu, ktorá v súčasnom umení zažíva istú renesanciu.

Politika a spoločnosť je výnimočná kniha, ktorá vznikla ako výsledok dvanástich osobných a úprimných rozhovorov medzi pápežom Františkom a francúzskym intelektuálom a sociológom Dominique Woltonom. Tieto stretnutia priniesli otvorený a ľudský dialóg o najpálčivejších témach dneška: mier a vojna, viera a rozum, migrácia, kultúrna rozmanitosť, globalizácia, ekológia, rodina či radosť zo života. Kniha je neformálnym dialógom, v ktorom sa pápež vyjadruje bez protokolárnych bariér k širokému spektru tém: od politiky, mieru a vojny, cez náboženstvo, ekumenizmus a migráciu, až po otázky globalizácie, ekológie, kultúrnej rozmanitosti, rodiny, individualizmu či radosti zo života. Pápež František hovorí bez obalu – úprimne, s dôrazom na ľudskosť, dialóg a nádej. Odmieta populizmus a uzavretosť a vyzýva k búraniu múrov a budovaniu mostov medzi ľuďmi a národmi.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Slovenský katolícky exil v Taliansku a Štátna bezpečnosťAparát Ústredného výboru Komunistickej strany SlovenskaAkcia "August"

„... hra je hraná nie takým spôsobom, ako keď zvyčajne vykonávame ,prácu‘, s cieľom zaistiť si nejaký výsledok, dôležitý pre blaho pracujúceho, ale skôr prekypujúcim spôsobom: pracujúci pracuje kvôli tomu, čo potrebuje, ale hráč hrá, lebo hra vyjadruje jeho bytie. Práca je namáhavá, hra je náročná; práca je vyčerpávajúca, ale hra rekreuje. Najlepším a najviac božským spôsobom života je ,hrať hru‘...“ Preložil Pavel Prihatný. Ananda Kentish Coomaraswamy sa narodil na Srí Lanke, 22. augusta 1877. Ako 22-ročný absolvoval štúdiá na University College v Londýne, v oblasti geológie a botaniky, a pokračoval v doktorandskom programe výskumom a mapovaním ceylonskej mineralógie. Počas bádania sa ponoril aj do štúdia tradičných umení a remesiel Ceylonu v ich sociálnom kontexte, a neskôr, v roku 1906, založil Ceylonskú sociálno-reformnú spoločnosť. Od jeho záujmu o sociálne otázky sa odvíjala aj práca historika. Coomaraswamy bol presvedčený, že pod návalom modernizmu, v jeho mnohorakých prejavoch, sa z kultúrneho, filozofického a náboženského dedičstva vytrácalo čosi nesmierne vzácne a vitálne dôležité. Na túto krízu reagujú jeho úsilie a prínos, ktorý možno zhrnúť do troch hlavných oblastí: usiloval sa o rehabilitáciu ázijského umenia v očiach Západu; ako kurátor indickej sekcie Bostonského múzea krásnych umení (od roku 1917) prispel rozsiahlou vedeckou činnosťou v oblasti orientálnych umení; zanechal prenikavé štúdie o umení a jeho vzťahu s filozofiou, náboženstvom a metafyzikou. V neskoršom období života sa čoraz viac prehlboval jeho záujem o duchovné a metafyzické otázky, okrem iného aj pod vplyvom René Guénona, čo sa prejavilo v prácach z tohto obdobia, v ktorých nachádzame mnohé odkazy na Platóna, Plótina, Augustína, Tomáša Akvinského, Majstra Eckharta, mystikov Porýnia a ďalších. V tomto období sa Coomaraswamy čiastočne stiahol z akademického života, sprísnil svoj osobný život a celkom sa zameral na bádanie a vysvetľovanie tradičných metafyzík, zvlášť indickej a európskej z predrenesančného obdobia. Ananda Coomaraswamy po sebe zanechal nesmierne rozsiahle, myšlienkovo prenikavé a originálne dielo: napísal vyše 450 štúdií a kníh, a asi 43 recenzií. Zomrel 9. septembra 1947.

Turínske prednášky. Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických perspektív.Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Číta: Jan Eisler Celkový čas: 7 hodín 1 minúta Volbu papeže, Kristova zástupce a následovníka apoštola Petra na jeho stolci, provázely v dějinách mnohé problémy.Jak zajistit, aby se na tento akt volitelé v klidu soustředili, jednali podle nejlepšího svědomí, pokud možno bez průtahů, aby se nerozutekli, kde je to pravé místo, kam neproniknou intriky a vlivy představitelů světské moci? Jedině v izolaci v uzavřeném prostoru, tedy v konkláve.Od doby vzniku ve 13. století funguje konkláve podle ustálených principů, z nichž jeden – naprosté utajení interních informací – nebyl vždy naplňován zcela úspěšně. I díky tomu může fundovaný autor čtenáři zprostředkovat některé nečekané, mnohdy bizarní okolnosti a podrobnosti týkající se samotné volby i osobností papežů. Zasvěceně také obeznamuje s místem, kde se tradičně volební akt odehrává, s papežskými symboly a inauguračními rituály.Závěrem v osobité vizi vykresluje podobu volby podle nového dekretu, jak by se mohla odehrát v nedaleké budoucnosti.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Vzostup a pád Teodora BalážaNajprv federalizácia, potom demokratizácia?Štátna katolícka akcia v Levoči

Kardinál František Tomášek, církev a stát (1965-1992). V pestrém příběhu pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška se odrážejí všechny jeho obavy a starosti, ale i naděje a pevná víra.Tomášek ve svém životě přijal různé role a pozice. Zásadní pro něj byl II. vatikánský koncil. Když se vyjadřoval k církevní a politické situaci v Československu, stavěl na svém teologickém vzdělání, duchovní intuici, zkušenostech katechety i argumentech těch, jimž důvěřoval. Jakkoli na počátku komunistického režimu nevynikal rozhodností, pod tlakem stále častějších konfliktů s komunistickou mocí postupně dozrávaly jeho vůdčí schopnosti.I ve vysokém věku dokázal naslouchat rozmanitým názorům z různých stran a na jejich základě se pak rozhodoval. Nikdy se neskrýval se svou jasnou představou o zbožnosti, ale současně byl otevřený novým podnětům. Byl pevně zakotvený v církevním učení a věrný svým katolickým kořenům a zároveň dokázal obhajovat nejen církevní, ale i občanská a lidská práva.Tím vším je inspirací i pro současnou církev. Právě včas rozpoznal znamení času a adekvátně na ně reagoval. V paměti národa zůstává výraznou a charismatickou osobností veřejného života, která navzdory svému věku uměla věci řešit novým způsobem. Církve a křesťané vystupovali v jeho době jako svébytní a plodní aktéři společenského dění.

Skutočný príbeh žien, ktoré vzdorovali totalite. Jedna mala 27 rokov, keď ju komunisti poslali do kláštora bez vody a elektriny, kde sa pod dohľadom ŠtB tlačila s desiatkami žien a hlodavcov. Druhá mala dvadsať, keď prisluhovači režimu prepílili mreže na oknách niekdajšieho šľachtického sídla, vtrhli do kaplnky a vyhnali mladé ženy z noviciátu. Jedna mala vysokoškolský diplom z Univerzity Komenského, druhá bola absolventkou učiteľského ústavu, keď im komunisti zakázali učiť a poslali ich na polia, do fabrík či sociálnych ústavov. S cieľom donútiť ich, aby vyzliekli rehoľné rúcho.Kniha Ivany Hečkovej Jedna svieca stačí je vzácnou sondou do verejnosti málo známej témy likvidácie ženských reholí v temných 50. rokoch s označením Akcia R (Rehoľníčky). Mapuje dramatické osudy dvoch výnimočných osobností, odohrávajúce sa na pozadí historických udalostí a s presahom do súčasnosti. Autentické svedectvo o živote v 40-ročnom vyhnanstve dopĺňajú desiatky vzácnych fotografií, unikátne listinné dôkazy, archívne dokumenty, originálne mapy i najnovšie zistenia historikov. Súčasťou knihy je štúdia historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa, ktorý bol spolu s Annou Kissovou (sestra Anna) a Danou Harmáčkovou (sestra Samuela) odborným konzultantom knihy.

Stručný průvodce po II. vatikánském koncilu se zaměřuje na jeho hlavní dokumenty – konstituce Sacrosanctum concilium (o posvátné liturgii), Lumen gentium (o církvi), Dei verbum (o Božím zjevení) a Gaudium et spes (o církvi v dnešním světě). Koncilu se zúčastnilo přes 2500 osob – nejvíc v dějinách církve, mezi nimi i nekatoličtí křesťané a řada žen. Sněm se neobrací jen k věřícím, ale ke všem lidem. Má pastorační charakter, respektuje poznatky moderní vědy a hovoří srozumitelnou řečí.

Víťazstvá a porážky od Stalina po Putina. Kniha Ruské storočie vojen opisuje komplikovanosť vzťahov Ruska a ruského národa k Západu, ako aj často agresívnu politiku Moskvy voči svojim susedom. Autor v nej odkrýva detaily krutého mocenského boja kremeľských elít, nemilosrdnosť Stalinových čistiek, brutálne metódy bezpečnostného aparátu v boji s domnelými alebo so skutočnými nepriateľmi, ale aj obrovské utrpenie a hrdinstvo, ktoré počas druhej svetovej vojny sprevádzali boj proti Hitlerovmu Nemecku. Kapitoly venované dlhej ére vlády Leonida Brežneva približujú problematické vzťahy Sovietskeho zväzu s komunistickou Čínou a odhaľujú tiež, prečo dnešné ruské elity a veľká časť ruskej spoločnosti pociťujú nostalgiu za existenciou Sovietskeho zväzu. Rozporuplný vzťah moskovských vládcov k svojim vlastným občanom demonštrujú tragické príbehy Černobyľskej atómovej elektrárne a raketovej ponorky Kursk. Autor zároveň odkrýva detaily pôsobenia síl, ktoré mali za následok nástup reformného Gorbačovovho vedenia, následnú deštrukciu dovtedy zdanlivo nezničiteľného komunistického impéria, ale aj príčiny recidívy imperiálnej agresivity, ktoré viedli k napadnutiu Ukrajiny.

Začiatky Hnutia fokoláre na Slovensku. Hnutie fokoláre sa zrodilo v roku 1943 v talianskom Tri-dente počas druhej svetovej vojny, keď sa mladá učiteľka Chiara Lubichová so svojimi priateľkami rozhodla odpovedať na všadeprítomnú nenávisť láskou. V krytoch počas bombardovania si pri čítaní evanjelia zaumienili svojím osobným príkladom zapáliť oheň pre Krista v ľudských srdciach a obnoviť medzi ľuďmi vzájomnú lásku a jednotu. Prvé schválenie tomuto laickému cirkevnému hnutiu pod názvom Máriino dielo udelil v roku 1962 pápež Ján XXIII. a potvrdili ho aj ďalší pontifikovia. Jeho jadrom je spiritualita spoločenstva v duchu Ježišovej modlitby: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Členovia hnutia šíria lásku k opustenému Ježišovi na kríži a usilujú sa byť „soľou" a „kvasom" sveta.Kniha, ktorú držíte v rukách, opisuje históriu príchodu Máriinho diela (Hnutia fokoláre) na Slovensko. Na dotvorenie historického kontextu približuje osobu zakladateľky Chiary Lubichovej (1920 – 2008), zrod hnutia v Taliansku a jeho postupné šírenie po celom svete, teda aj do socialistického Československa. K tvorbe tejto publikácie prispelo okrem zostavovateľov ďalších tridsaťdeväť spoluautorov. Svojimi spomienkami sprostredkúvajú čitateľom Boží impulz v dušiach tých, ktorí boli alebo ešte sú účastníkmi tohto Božieho dobrodružstva.Vydajte sa spoznávať či pripomínať si momenty, počas ktorých sa tvorilo fokoláre na Slovensku, pripájali sa mladí, vetvy rehoľníkov i kňazov. V tejto „kronike“ zaznamenávajúcej hlavne roky 1962 – 1980 stretnete najvýznamnejšie osobnosti zviazané s Hnutím fokoláre u nás, ktoré si nezaslúžia zabudnutie.

Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku. Španieli hneď nato pod vedením Hernanda Cortéza dobyli ríšu Aztékov a pod vedením Francisca Pizarru aj ríšu Inkov. Vydávali sa za „križiakov“, ktorí chcú pohanom priniesť kresťanstvo... Alebo boli hnacou silou dobyvateľov vlastníci Ameriky, najmä zlato Inkov? Španieli a mnohí, ktorí prišli po nich, v každom prípade zničili veľké kultúry Ameriky a pôvodné obyvateľstvo zotročili, ak nezahynulo na rôzne choroby, ktoré Európania do Ameriky privliekli (kiahne). Ako tieto dobyvačné vojny Španielov hodnotíme dnes? Ako ich vo svojom príbehu hodnotí Jakob Wassermann? Vžíva sa do situácie jedného z dôstojníkov Francisca Pizarru a z jeho uhla pohľadu opisuje a hodnotí uvažovanie a konanie španielskych dobyvateľov. Napínavé udalosti v tomto príbehu zodpovedajú historickej skutočnosti.

Učení o theosis („zbožštění“) je spojováno především s východním křesťanstvím. „Syn Nejvyššího se stal člověkem, aby se člověk mohl stát synem Božím,“ říká Irenej. Podobné myšlenky nacházíme i na křesťanském Západě: „Protože nám jednorozený Syn Boží chtěl dát účast na svém božství, přijal naši přirozenost; stal se člověkem, aby člověka zbožštil,“ píše Tomáš Akvinský. Knížka Jaroslava Vokouna shrnuje nauku o theosis v západní – katolické i reformační – větvi. Nejprve sledujeme vývoj od apoštola Pavla přes Augustina a Bernarda až k Lutherovi a současnému luterství. Následně se zabýváme linií scholastickou: od Tomáše Akvinského až po římskokatolickou teologii a zbožnost 20. století (Arintero, Scheeben, Adam, Rahner, Urs von Balthasar, Katechismus a Misál). Pozornost je věnována i dvěma svébytným fenoménům: františkánské spiritualitě a evangelikální tradici navazující na Wesleyho.

Gallusova antropologie je zakotvena christologicky, předznamenání je však pneumatologické: ve své individualitě i socialitě, ve svém chápání světa, sebe i Boha člověk žije a komunikuje v prostoru působení Ducha svatého. Člověk je tak definován jako člověk před Bohem, jako Boží stvoření, jako tvor žijící v prostoru Boží přítomnosti. A právě takto zápasí člověk o dobré vztahy a dobrý život: na svém konkrétním místě, ve svém konkrétním těle, ze své konkrétní perspektivy. Proto se kniha věnuje základním charakteristikám lidského života z teologického pohledu: komunikaci (s lidmi i Bohem), hříchu (a jeho dopadům do vztahů i struktur), základům etiky (tedy založení dobrého společného života před Bohem), otázce svobody a jejích hranic a eschatologickému výhledu (k poslednímu soudu a věčnosti). Nevynechává přitom ani otázky tělesnosti, sexuality a genderu, anebo vztahu člověka a umělé inteligence.Ambiciózním cílem knihy je předložit současnou teologickou antropologii, ovšem v poučeném rozhovoru s dalšími blízkými obory: chce být jakýmsi uzlovým bodem, na jehož jednotlivé linie bude možné navázat i z pohledu ostatních disciplín.

Prísť s osobnými spomienkami a opísať ich v beletrizovanej, často až dramatizovanej podobe, nie je ľahká vec. Matej Tasler to zvládol skvelo. Jeho memoáre, pod názvom Puknutý kaleidoskop, sa nielen dobre čítajú, ale prinášajú aj množstvo faktografického materiálu o postojoch, myslení a snažení ľudí, s ktorými sa stretol. Vydavateľstvo Tranoscius takto vypĺňa ďalšiu citeľnú medzeru v našej historickej pamäti a cez spomienky evanjelického farára prináša pestrý obraz života medzivojnovej republiky i obdobia druhej svetovej vojny a　ďalších udalostí. Súčasťou memoárov sú aj príbehy z Povstania pod názvom Kosodrevie, v ktorých autor zachytil mnoho reálnych udalostí. Poukázal v nich na neľudskosť systému, ktorý nám vládol i snahu ľudí vymaniť sa z neho aj cestou ozbrojeného odporu. Vydavateľstvo Tranoscius chce aj touto knihou vzdať hold všetkým, ktorí zápasili a zápasia o demokratickú spoločnosť a dôstojne si tak pripomenúť významné výročia Povstania a konca druhej svetovej vojny.Miloslav Gdovin, šéfredaktor vydavateľstva Tranoscius, a. s.

Číta: Miroslav Černý Celkový čas: 6 hodín 18 minút Díky těm, kteří měli odvahu otevřeně hovořit o svých zážitcích a pocitech a s ochotou poskytli své soukromé zápisky, můžeme hlouběji porozumět dynamice sexuálního zneužívání.Lidé, kteří byli ve svém dětství vystaveni sexuálnímu nebo emočnímu zneužívání, trpí často ještě po desetiletích následky těchto prožitků. Zneužívání představuje vždy masivní zásah do osobnosti člověka a vede k duševním či tělesným následkům. Dotyční přicházejí do psychoterapie s nejrůznějšími obtížemi – problémy s vlastní identitou, sexuálními obtížemi, psychosomatickými poruchami, depresemi a úzkostmi, závislostí, často též s ohrožením sebevražedným jednáním.Heinz-Peter Röhr opět na pozadí pohádky bratří Grimmů (Allerleirauh) a na četných kazuistikách z vlastní psychoterapeutické praxe fenomén sexuálního a emočního zneužívání popisuje, dává porozumět jeho následkům a ukazuje možnosti léčby a uzdravení. Pohádky nejsou jen četbou pro děti. Jsou to projekční plochy, které nás uvádějí do cizího, a přece důvěrně známého světa. Jestliže některá pohádka přesně odráží problematiku pacienta či pacientky, pak má mimořádnou hodnotu pro psychoterapeutický proces.

Lekárovi Jakubovi Vermontovi sa život obrátil naruby. Jeho žena Mária pod vplyvom nových filozofických prúdov mení doterajšie smerovanie svojho života, opúšťa muža aj syna a vydáva sa na cestu, na ktorej dúfa objaviť nezávislosť a slobodu. Podáva žiadosť o rozvod a páli za sebou všetky mosty, ktoré ju kedysi pútali k Bohu a k viere. Zakladá si novú rodinu s podobne zmýšľajúcim mužom a má ďalšieho syna... Až po mnohých strastiach zisťuje, že kto opovrhne Bohom, toho zradí celý svet. Ale človek musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, ktoré aj v tomto prípade zasiahnu tých najnevinnejších. Tento pútavý psychologický román hovorí o nevere, zlých rozhodnutiach a ich dôsledkoch, ale najmä o láske Boha, ktorý si nájde cestu aj k tým, ktorí sú zdanlivo veľmi ďaleko od neho.

Jednoduchý a overený spôsob, ako si vybudovať dobré návyky a zbaviť sa zlých. Číta: Přemysl Boublík Celkový čas: 8 hodín 15 minútAtómové návyky ponúkajú overený návod, ako sa každý deň zlepšiť o jedno percento bez ohľadu na svoje ciele. Popredný svetový odborník na tvorbu návykov James Clear odhaľuje praktické stratégie, ktoré vás do detailov naučia, ako si dokonale osvojiť drobné prejavy správania, ktoré vedú k pozoruhodným výsledkom.Ak vám padne zaťažko meniť návyky, problém nie je vo vás, ale v systéme, ktorý ste si vybrali. Neopakujete zlozvyky preto, že sa nechcete zmeniť, ale preto, že ste si na zmenu zvolili nesprávny systém. Nestúpate na úroveň svojich cieľov, klesáte na úroveň svojich systémov. S Atómovými návykmi získate plán, ktorý vám pomôže vystúpiť na novú úroveň.James Clear dokáže rozložiť komplikované témy na jednoduché prejavy správania, ktoré sa dajú okamžite zaviesť do každodenného života a práce. Čerpá z biológie, psychológie a neurovied, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné. Čitateľov inšpiruje a pobaví aj pravdivými príbehmi zlatých olympijských medailistov, oceňovaných umelcov, úspešných podnikateľov, život zachraňujúcich lekárov a hviezdnych komikov, ktorí sa pomocou umenia malých návykov vyšvihli na vrchol svojej profesie.Atómové návyky zmenia spôsob, akým uvažujete o pokroku, a poskytnú vám nástroje a techniky, aby ste sa dokázali posunúť vyššie – či už ste športovec a chcete vyhrať preteky, líder, ktorý túži zoptimalizovať svoj podnik, alebo jednotlivec, ktorý by chcel skončiť s fajčením, schudnúť, zbaviť sa stresu či dosiahnuť trvalý úspech.